Jeden z populárnych výrokov Roberta Fica ako opozičného politika znel, že Slovenská republika nie je právny štát. Preto je namieste položiť otázku, čo chce Fico ako predseda vlády urobiť pre to, aby sa Slovenská republika právnym štátom v jeho ponímaní stala.
Odpoveď nie je veľmi povzbudzujúca. Programové vyhlásenie vlády neobsahuje kľúčové témy, návrh komplexnej reformy súdnictva ani zmenu postavenia prokuratúry, ale to nie je prekvapujúce – slovu reforma sa vyhýba ako čert krížu.
Ak si však skúsime rozmeniť problémy súdnictva na drobné, nedostaneme oveľa povzbudzujúcejšiu odpoveď. Programové vyhlásenie vlády neobsahuje možné opatrenia na zlepšenie fungovania súdnictva, na zvýšenie efektívnosti fungovania súdneho systému, na vytvorenie personálnych predpokladov na kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie sudcov, na zvýšenie miery garancie ochrany základných ľudských práv a slobôd, na zrýchlenie občianskeho súdneho konania a na zvýšenie miery spravodlivosti v občianskom súdnom konaní.
Čo teda programové vyhlásenie vlády sľubuje? Navrhuje len riešenie čiastkových cieľov, často veľmi všeobecných a bez návrhu konkrétnych opatrení. Skúsme si uviesť aspoň niekoľko príkladov.
Prehodnotenie reformy organizačnej štruktúry súdov vrátane zrušenia niektorých okresných súdov je veľmi všeobecný cieľ bez dostatočných konkrétnych opatrení. V súvislosti s možnosťou znovuvytvorenia niektorých okresných súdov sa nerieši otázka zdroja financií na ich znovuvytvorenie a ďalšie fungovanie.
Programové vyhlásenie vlády obsahuje návrh, aby verejný ochranca práv, ako aj Súdna rada boli oprávnení podať na Ústavný súd návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Nie je jasné, prečo by Súdna rada mala mať takéto oprávnenie – jej úloha je úplne iná, orientovaná na postavenie a organizáciu súdov.
Ako konkrétne opatrenie je vo vyhlásení navrhnuté len zvýšenie počtu sudcov na nevyhnutný čas. Toto opatrenie je však bez zmeny ústavy nerealizovateľné, okrem toho by to bol aj krok späť, pretože časové obmedzenie funkcie sudcu už na Slovensku existovalo a bolo ostro kritizované ako negarantujúce sudcom možnosť nezávisle a nestranne vykonávať svoju funkciu. Druhým konkrétnym predsavzatím je sprístupnenie zásadných rozhodnutí Súdneho dvora ES a Európskeho súdu pre ľudské práva všetkým sudcom v slovenčine.
Nebuďme však voči spravodlivosti nespravodliví. Niektoré úmysly (do akej miery a či ich vláda uskutoční, je druhá vec) možno hodnotiť pozitívne. Celkom iste by bolo pozitívnym krokom vytvorenie Najvyššieho správneho súdu, ako aj viaceré opatrenia na skvalitnenie práce súdov, vyhodnocovanie systému a vyšších súdnych úradníkov, opatrenia na zvýšenie informovanosti, moderného vybavenia pracovísk a súdov, opatrenia na zdokonalenie systému bezplatnej právnej pomoci pre chudobných a podpora všetkých možností mimosúdneho riešenia sporov, pozitívne možno hodnotiť avizované vytvorenie legislatívnych podmienok, aby Ústavný súd mohol v rámci konania o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR, ako aj v rámci iných konaní rozhodovať o súlade právnych predpisov.
Celkovo možno povedať, že k zásadnému prelomu a vytvoreniu právneho štátu akéhosi nového typu podľa Roberta Fica v tomto volebnom období nedôjde. Aj keď reforma súdnictva a zmena postavenia prokuratúry by bola úloha hodna muža.
Autor je bývalým predsedom Ústavného súdu ČSFR, advokátom a spolupracovníkom KI.
Článok bol publikovaný v denníku SME dňa 4. augusta 2006.
