Ten nekrológ by mohol vyzerať takto: „Dňa 18. septembra 2007 nás po dlhotrvajúcej chorobe opustila vo veku nedožitých osemnástich rokov reforma vzdelávania. Na smútočnom akte sa zúčastnilo 136 poslancov, 56 sa so zosnulou pietne rozlúčilo, 23 sa zdržalo citových prejavov a 57 prejavilo nad úmrtím neskrývane svoju radosť. Pravdu povediac, neštekol po nej ani pes, hoci mala byť projektom desaťročia slovenskej spoločnosti.“
O reforme vzdelávania sa toho popísalo po roku 1989 o to viac, o čo menej sa urobilo v jej prospech. V deklaratívnej rovine vznikol projekt Milénium, za reformu vzdelávania sa veľkoplošne vydávala znalostná ekonomika, pričom nešlo o reformu vzdelávania, ale o súčasť neúspešnej ekonomickej agendy EÚ, podľa ktorej mala európska ekonomika do roku 2010 dobehnúť USA. Nedobehne ich a v bruselských úradovniach už zaprášenú lisabonskú agendu odložili ad acta, len u nás ešte stále straší jej slovník.
Jediný projekt skutočnej reformy vzdelávania potopila na jar 2006 vtedajšia vládna koalícia. Návrh školského zákona, ktorý pripravil Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI) pre vtedajšieho ministra školstva Fronca, nepustila ani do prvého čítania. Hrobárom reformy vzdelávania sa stala vláda, ktorá si hovorila, že je reformná, a ešte k tomu s odôvodnením, že o návrhu zákona neprebehla verejná diskusia, pričom koncom leta 2007 ho bývalé vládne strany, súc už v opozícii, predložili v nezmenenom znení.
Legislatívny zámer terajšej vlády už za reformný označiť nemožno. Ide len o kozmetickú úpravu, predlžujúcu životnosť školského systému, aký sme zažívali dlhé desaťročia aj s nikam nevedúcimi zmenami základného a stredného školstva, ktoré podnes tŕpne prijímajú učitelia, rodičia aj žiaci.
Výsledkom je len konštatovanie správy Detského fondu OSN, že za posledné desaťročia došlo „ku katastrofálnemu úpadku v prístupe ku vzdelaniu v strednej a východnej Európe“. Pritom na rozdiel od deväťdesiatych rokov a Milénia existuje dnes už napríklad i takmer dvadsaťročná skúsenosť úspešného fínskeho modelu, od ktorého má legislatívny zámer vlády ďaleko ako noc odo dňa.
Vládny legislatívny zámer je posledným pokusom o lifting dožívajúceho školského systému. Stačí porovnať koncepčné východiská návrhu školského zákona, ktorý pripravil KI, s legislatívnym zámerom Ministerstva školstva SR (MŠ SR).
Školský zákon, ako ho prezentovala analytička KI Zuzana Humajová na tlačovke, a ako si ho osvojila terajšia opozícia, ukazuje, že legislatívny zámer MŠ SR povedie iba k potvrdeniu starého školského systému, k zabrzdeniu procesu decentralizácie a k zabetónovaniu nevyvážených kompetencií v prospech štátu a na úkor slobodného rozvoja škôl.
Návrh z dielne KI vychádza z koncepcie komplexnej reformy školstva. Legislatívny zámer MŠ SR prináša čiastkové materiály k vybraným segmentom školského systému a chýba mu ucelená stratégia postupných reformných krokov.
Návrh KI zaručuje potrebnú transformáciu vzdelávacieho prostredia, zavádza nové princípy, slobodu, subsidiaritu, participáciu a konkurenciu. MŠ SR obmedzuje potrebnú transformáciu vzdelávacieho prostredia a princípy fungovania školského systému nemení.
Vo vzťahu rámcových a školských programov zaručuje návrh KI dôslednú decentralizáciu a kompetencie vyvážene rozdeľuje medzi centrálnu úroveň a úroveň školy. MŠ SR ide len o formálnu decentralizáciu a kompetencie ostávajú nevyvážené v prospech štátu.
Vypracovanie rámcových vzdelávacích programov zabezpečuje podľa návrhu KI Kurikulárna rada, ktorá je orgánom vlády a vydáva záväzné stanoviská k rámcovým vzdelávacím programom a k sústave odborov vzdelávania. Podľa MŠ SR ich zabezpečuje ministerstvo školstva, Kurikulárna rada je bezzubým poradným orgánom ministra školstva iba posudzujúcim návrhy zásadných dokumentov ministerstva.
Školské vzdelávacie programy rozpracúvajú podľa návrhu KI samostatne obsah vzdelávania do konkrétnych predmetov. V legislatívnom zámere MŠ SR môžu len dopĺňať základné učivo. Kontrola a hodnotenie školských vzdelávacích programov je podľa návrhu KI prehľadná a dôsledná. Podľa MŠ SR je nepravidelná a náhodná.
Členenie návrhu zákona KI je prehľadné a v súlade s medzinárodnou klasifikáciou ISCED, sústava škôl sa prispôsobuje novej štruktúre vzdelávacích programov, odborov vzdelávania a stupňov vzdelania. V legislatívnom zámere MŠ SR je členenie nejasné, nie je v súlade s klasifikáciou ISCED a je šité na súčasnú školskú sústavu.
To hádam stačí na rozlíšenie reformy vzdelávania od kozmetickej úpravy školstva. Reformu vzdelávania nemôže uskutočniť vláda, ktorá má bytostný odpor k reformám, ani vláda, ktorá reformu vzdelávania iba deklaruje. Môže ju uskutočniť len vláda, ktorá reformu vzdelávania chápe, je ochotná sa za ňu zasadiť a trpezlivo ju uskutočňovať v súlade s potrebami škôl.
Autor je prezident KI. Písané pre Konzervatívne listy a denník SME.
Porovnanie opozičného návrhu nového školského zákona z dielne KI s legislatívnym zámerom ministerstva školstva nájdete tu.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 9/2007.
