Základné zmeny po roku 1989 mali vnútorný poriadok. Najprv prebehla politická zmena, pri ktorej došlo k zmene moci. Za ňou nasledovali základné zmeny smerujúce k vytvoreniu právneho štátu. Súbežne sa uskutočnili zmeny vlastníctva a štátom regulovaná ekonomika sa začala meniť na trhovú. Vznikla samostatná Slovenská republika, ktorá sa začlenila do euroatlantických štruktúr a stala súčasťou bezpečnej a prosperujúcej časti sveta. Ani jedna z týchto zmien neprebehla ľahko, jednoducho ani jednosmerne. Hoci sa na to rado zabúda, samotný november 1989 spadal do kategórie nepredstaviteľného. Všetky zmeny sa uskutočňovali proti odporu veľkej časti politických elít, nový samostatný štát vznikol proti mienke väčšiny obyvateľstva. Roky 1992-1998 znamenali pokus o nastolenie antidemokratického režimu a odklon od geopolitického smerovania štátu do euroatlantických štruktúr. Politická scéna je po šestnástich rokoch vďaka fluktuáciám v jednotlivých stranách nestabilná a silnú pozíciu v nej majú autokratické, demagogické, nacionalistické strany a dokonca v nej má miesto aj protiústavná Komunistická strana Slovenska. Ekonomická transformácia nie je ukončená – ešte stále máme vysoké dane, odvody a verejné výdaje. Nová Ústava si vyžiadala veľké zmeny a aj dnes platí, že koncepčne by bolo najlepšie prijať novú ústavu. V rámci právneho systému sa prijalo množstvo kľúčových zákonov, ale zákony sú ešte stále deravé, obchádzajú sa a porušujú. Uskutočnila sa zmena verejnej správy, ale územnosprávne členenie Slovenska je stále nelogické a decentralizácia nezbavila zbytočných právomocí štátnu správu, ani samosprávu. Prebieha sociálna reforma, ktorá obsahuje množstvo vnútorných protirečení. Rozbehla sa zdravotná reforma, ktorá je na polceste a hrozí jej zavedenie na scestie. Sme súčasťou euroatlantických štruktúr, ale súčasťou pasívnou, zatvárajúcou si oči pred problémami Európskej únie.
Médiá a politické elity vytvárajú dojem, že reformy sú v zásade ukončené, treba ich len doladiť (vylepšiť, skorigovať) či „zmeniť“ (zreštaurovať komunistické vzory správania a politicky uskutočniť „nežnú kontrarevolúciu“, ktorá pod povrchom prebieha v mnohých oblastiach spoločnosti a čaká na svoj politický výraz a smer).
Reformy na Slovensku nie sú ukončené v oblastiach, v ktorých prebehli, vo viacerých kľúčových oblastiach sú na polceste, alebo sa ešte vôbec nezačali. Ide pritom o kľúčové reformy druhej generácie, ktoré sa priamo dotýkajú dlhodobého formovania sociálneho správania každého jednotlivého človeka. Práve preto sa im Konzervatívny inštitút venuje systematicky, vytrvalo a najmä trpezlivo. Sme si vedomí, že sú to svojím významom projekty desaťročia, ale aj projekty na desaťročia. Týkajú sa oblastí, spojených so základnými hodnotovými orientáciami celej spoločnosti – jej spravodlivosti, vzdelanosti, kultúrnosti a humánnosti. Prevedené do jazyka reforiem – ide o sociálnu reformu, reformu vzdelávania, reformu súdnictva a reformu humánnej medicíny.
V súčasnosti sa začína Konzervatívny inštitút venovať reforme súdnictva, spojenej s menom Ernesta Valka, prvého ponovembrového predsedu československého Ústavného súdu, čo je o to významnejšie, že ústavný súd sa po šesťdesiatich rokoch dvoch totalitných štátov vrátil do právneho systému ako jeden z jeho kľúčových prvkov a nástrojov.
Niet pochýb, že Slovenská republika je právnym štátom. Niet však pochýb ani o tom, že nie je štátom spravodlivým a že nastolenie podstatne vyššej miery spravodlivosti závisí od zreformovania celého súdnictva a jeho inštitúcií, zdedených po komunistickej súdnej moci.
Vecným jadrom reformy je rozčlenenie Najvyššieho súdu na Najvyšší súd a Najvyšší správny súd, ktoré oddeľuje správnu, občianskoprávnu a trestnoprávnu súdnu agendu, čo smeruje k zvýšeniu výkonnosti a rýchlejšiemu rozhodovaniu súdov a rovnako aj zmena doteraz monokratickej prokuratúry jej vnútornou demokratizáciou a vonkajším začlenením do systému súdnictva.
Vytvorenie personálnych predpokladov pre kvalifikované, nezávislé a nestranné rozhodovanie súdov podstatne zvýši kvalitu práce sudcov, väčšia informovanosť smeruje k väčšej transparentnosti rozhodovania súdov, a tým aj k zníženiu korupcie v súdnictve, zavedenie inštitútu námietky porušenia práva účastníka konania na zákonného sudcu v Občianskom súdnom poriadku povedie k ochrane občanov pred súdnou zvoľou, stanovenie práva účastníka konania podať návrh súdu určenie lehoty pojednávania sa odrazí v zrýchlení občianskeho súdneho konania, zvýšenie práv účastníkov súdneho pojednávania zväčší mieru spravodlivosti v občianskom súdnom konaní.
Ak začíname uvažovať o vecných problémoch slovenského súdnictva, vieme, že je to beh na dlhú trať. Nesmieme pri tom zabudnúť na jediné – že podstatou reformy súdnictva je nastolenie spravodlivosti.
Autor je prezident KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2006.
Návrh reformy súdnictva, ktorej autorom je Ernest Valko, je dostupný na stránke KI tu.
