Lacné mlieko za socializmu – jeden z veľmi často pertraktovaných omylov, najmä krátko po Nežnej revolúcii. Liter mlieka stál 2 Kčs. O tom lacnom mlieku niečo viem, hoci som ho nikdy nepil. Pil som domáce poctivé, často teplé, čerstvo podojené u mojich starých rodičov.
Mnoho ľudí sa obracia na obdobie socializmu a obdivuje vtedajší školský, resp. vysokoškolský systém. Vo všeobecnom naratíve prevláda názor, že štúdium bolo vtedy iba pre tých najlepších, ktorí po vyštudovaní vysokej školy automaticky získali prácu vo vyštudovanom odbore. Bolo to skutočne tak?
Príslušnosť k západnej civilizácii nezávisí od geografickej polohy, ale od myslenia a konania ľudí. Na Slovensku sme sa napríklad pred 29. rokmi zbavili socializmu, v hlavách mnohých však ostal – a do ďalších sa dostal.
KI organizoval dňa 25. júna 2018 seminár na tému „Mýty o socializme a sociálnom štáte“. Pozrite si videozáznam a prezentácie panelistov.
Záverečná správa z kvantitatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý agentúra Focus realizovala v apríli 2018 pre Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.
Pri hodnotení socializmu v slovenskej populácii stále prevládajú pozitívne predstavy.
Len necelá polovica ľudí na Slovensku hlási k pravicovému alebo ľavicovému zmýšľaniu. Tí, ktorí sa hlásia k pravici v ekonomických otázkach, mierne prevažujú nad tými, ktorí sa identifikujú s ľavicou.
Hoci je na Slovensku ešte stále viac ľudí, ktorí si myslia, že za socializmu sa žilo lepšie ako dnes, nostalgia za životom v socializme sa nepremieta do túžby vrátiť sa k socialistickej ekonomike spred roku 1989.
Medzi ľuďmi na Slovensku stále prevažuje nostalgia za životom pred Novembrom 1989, aj keď sa v porovnaní s minulosťou významne znížila.
Sedem desaťročí po nastolení komunistického režimu v Československu a takmer 30 rokov po jeho páde si ľudia na Slovensku socializmus spájajú najmä s plnou zamestnanosťou a sociálnymi istotami.
Mnohí ľudia tvrdia, že imigranti prichádzajú do hostiteľskej krajiny, aby profitovali z výhod sociálnej pomoci, čo spôsobuje štátu nemalé náklady. Prieskum Harvardskej univerzity o empirických dôkazoch ekonomických efektov imigrácie však preukázal, že „imigranti majú v priemere nepatrný pozitívny fiškálny efekt pre hostiteľskú krajinu“.
Väčšina ľudí sa dostáva k ekonomickým informáciám prostredníctvom internetu a naráža na texty plné nezmyslov. Častou témou je, že energická ruka štátu, resp. vlády, je všetko, čo je potrebné na to, aby veci boli na správnom mieste.
Je pravda, že „za komunistov“ sa žilo lepšie? Má nostalgia za minulým režimom racionálny „kalkulačný“ základ? Žilo sa naozaj celkovo lacnejšie v časoch, keď mlieko stálo dve koruny?
