Naozaj by spoločný trh EÚ nemohol fungovať bez prerozdeľovania desiatok miliárd eur na podporu rozvoja regiónov prostredníctvom eurofondov či bez priamych platieb pre poľnohospodárov v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky?

Namiesto vyše 32 miliárd korún v pluse nás v súčasnosti delia len 4 miliardy korún od stavu, aby naša pozícia voči bruselskej pokladnici bola stratová.

Z pohľadu verejných financií znamenal vstup do EÚ pre Slovenskú republiku zatiaľ skôr záťaž.

Je zarážajúce, že hoci nič nenasvedčovalo tomu, že by ministerstvo hospodárstva malo byť riadiacim orgánom a pripravovať operačný program na roky 2007 – 2013, i tak tento rezort vopred obstaral služby externých expertov v tejto oblasti.

Pravicu a ľavicu štandardne odlišuje i pohľad na úlohu vlády a štátu v ekonomike a spoločnosti. Na míňaní miliárd z eurofondov, typicky ľavicovej agende, sa však zhodujú oba tábory. Prečo?

Ruka v ruke so znižovaním daní a odvodov by sa mali znižovať i vládne výdavky.

Pokojne a bez veľkého záujmu opozičných krikľúňov prebieha spor vládnych strán o eurofondy. Ide pritom o stovky miliárd.

Za neuveriteľných takmer 135 miliónov korún má Deloitte Audit, s. r. o., vypomáhať ministerstvu hospodárstva pri úlohách, ktoré by podľa aktuálneho návrhu národného referenčného rámca vlastne vôbec ani plniť nemalo.

Otázky súvisiace s regionálnymi rozdielmi sa v ostatných rokoch dostali do popredia záujmu nielen odbornej, ale vďaka médiám i širokej laickej verejnosti.

Otázka eurofondy vs. nižšie dane nie je nová. Už počas prvého roka nášho členstva v EÚ nás predchodca Merkelovej v kresle nemeckého kancelára Gerhard Schröder vystríhal, že naša neochota zvýšiť dane môže viesť k zníženiu rozpočtu EÚ pre regionálnu politiku.

Keď sa nová nemecká kancelárka Angela Merkelová dala počuť, že tí, ktorí majú nízke dane, teda napríklad Slovensko, musia byť pripravení zriecť sa plnej výšky štrukturálnych eurofondov, nemilo viacerých prekvapila.

Už sme si zvykli, že z času na čas mútia nielen mediálne vody “svedectvá” európskych inštitúcií o hrozivých rozdieloch medzi regiónmi v EÚ.

Vstup do EÚ sa propagoval i patetickým „návratom do Európy.“ Akosi s privretými očami hľadíme na to, že je v mnohých ohľadoch návratom iného druhu. Návratom k plánovanému hospodárstvu, k rozvojovým či akčným plánom.

Európski lídri prichádzajú a odchádzajú, reformné návrhy sa vynárajú a vzápätí zapadajú prachom, regionálna politika EÚ a eurofondy však ostávajú.

Júnovým summitom EÚ vstúpila do finále i dlhodobo prebiehajúca diskusia ohľadom európskeho rozpočtu na roky 2007-2013 a hádky o úrovni jeho stropu.