S rastúcimi miestnymi daňami, ktoré samospráva ťahá z vreciek občanov, rastú i odmeny, ktoré si primátori, starostovia a komunálni poslanci prisudzujú do vlastných peňaženiek. Je jednoduchšie zvýšiť dane než šetriť na strane výdavkov. Nech „vykrváca“ občan.

Na jednej strane rastúce miestne dane, na druhej prémie primátorov stúpajúce do astronomických výšok. Takéto hospodárenie niektorých miest podľa analytika Dušana Slobodu z KI nedokazuje, že by šetrili.

Je pochopiteľné, že za modelom troch veľkých krajov dodnes nostalgicky trúchlia najmä všetci bývalí i súčasní komunisti.

Platné zákony umožňujú, aby sa počet komunálnych poslancov u nás znížil o ďalších takmer 6 000. Pointa je, že o tomto znížení majú právomoc rozhodnúť práve páni poslanci v jednotlivých obciach.

Ťažkosti s vykonaním volieb v malých obciach sa zrejme budú i naďalej opakovať, ak sa nezmení terajšia legislatíva a nedôjde k združovaniu správy vecí verejných na úrovni obcí.

Máme za sebou ďalšie voľby. Po tých prezidentských a európskych v roku 2004, regionálnych v roku 2005 a parlamentných v roku 2006 prebehli i voľby komunálne, navyše s prívlastkom najdôležitejšie z volieb tohto rangu po roku 1989.

Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926-tich obecných, mestských a miestnych zastupiteľstvách.

Po schválení v parlamente a očakávanom podpísaní prezidentom sa v Zbierke zákonov čoskoro ocitne novela zákona o meste Košice. Vravíte, že ste ani netušili, že aj takýto zákon máme? Nuž máme, a to už od roku 1990.

Voľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnili na prelome novembra a decembra 2005, sa skončili víťazstvom vládnych pravicových strán pri voľbách do regionálnych zastupiteľstiev.

O vzťahu krajských samospráv k občanom svedčí i vôľa ich úradov zverejňovať informácie o svojej činnosti. Webové stránky jednotlivých samosprávnych krajov zverejňujú svoje rozpočty zväčša až od tohto roku.

Snaha prispôsobiť naše regionálne členenie na obraz štatistických regiónov EÚ je chybnou cestou z princípu.

V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

SDKÚ, SMK, KDH i ANO v dojemnej zhode pred voľbami v roku 2002 deklarovali zámer zmeniť územné členenie a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V nadchádzajúcich pár týždňoch majú poslednú príležitosť ukázať, či svoje sľuby mysleli vážne.

Otázka nestojí tak, či je zmena z 8 neprirodzených krajov na 16 žúp potrebná. Určite je. Reálne otázky sú iné.