Ústavný súd v náleze konštatoval, že postupom krajského súdu bolo porušené moje základné právo pokojne sa zhromažďovať zaručené v čl. 28 Ústavy SR.

Súčasná vláda vníma slobodnú spoločnosť ako nutné zlo, ktoré musí strpieť.

Zákon o štátnom jazyku je zlý, hlúpy a absurdný. Jazykový zákon je zlý predovšetkým preto, že zasahuje do slobodného šírenia informácií.

„Spoločnosť je slobodná vtedy, keď majú ľudia právo vyjadriť svoje názory bez strachu zo zatknutia, uväznenia, alebo fyzického ublíženia.“

Dnes regulácia televízneho vysielania cez internet, zajtra regulácia akýchkoľvek videomateriálov na internete, pozajtra regulácia celého obsahu internetu.

V roku 2009 svet oslavuje dvadsiate výročie pádu Berlínskeho múru a kolapsu komunizmu.

Na internet zatiaľ nedohliada nikto. Nemáme žiadnu Radu pre dohľad nad internetom, ktorá by kontrolovala, či je na internete správne množstvo reklamy, či obsah informácii webových stránok je objektívny, vyvážený a politicky korektný, či sú stránky správne označené. Blýska sa však na lepšie časy.

Keď Spolok milovníkov fínskej kultúry zorganizuje festival fínskych filmov, ktoré sa budú premietať v pôvodnom znení bez titulkov, program festivalu bude iba vo fínčine a propagačné plagáty tiež, ide o porušenie zákona o štátnom jazyku.

Neexistuje legitímny dôvod obmedzovať šírenie informácií o kandidátoch len na obdobie volebnej kampane..

Zákon o štátnom jazyku je výplodom éry mečiarizmu. Je smutným vysvedčením obdobia dvoch vlád Mikuláša Dzurindu, že tento zákon nebol v rámci vyrovnávania sa s dedičstvom mečiarizmu za 8 rokov zrušený a nahradený iným.

Ľudská pamäť patrí k najväčším zázrakom života. To, čím sme, je identické s našou pamäťou, ktorá má až neuchopiteľnú hĺbku.

Príbehy Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona sa osudovo preplietli.

25. marca 1988 polícia brutálne zasiahla proti pokojne manifestujúcim ľuďom za náboženskú a občiansku slobodu.

KI v spolupráci s Liberálním institutem (LI) vydal knihu prednášok uznávaných protrhovo orientovaných osobností.

Těžko bychom v dějinách ekonomické vědy našli jiný tak často citovaný, a přece nedoceněný, tak proklínaný i obdivovaný, vysmívaný i vážený pojem jako je „neviditelná ruka“ Adama Smitha.