S rastúcimi cenami nehnuteľností vo väčšine kútov Slovenska stúpa aj chuť radníc viac zdaňovať svojich občanov a firmy. Hoci daňové príjmy z nehnuteľností netvoria podstatnú časť mestských pokladníc, zo stavebného boomu si chce utrhnúť svoju časť koláča aj verejná správa.
Za rok 2007 územné samosprávy vybrali na dani z nehnuteľnosti spolu zhruba 6,9 miliardy korún. Výnos miestnych daní tvorí menej ako 15 percent celkových príjmov samospráv na Slovensku. Najviac z nich plynie práve z nehnuteľností. Podľa analytika Konzervatívneho inštitútu Dušana Slobodu ide o sumy, ktoré by mestá vedeli hravo ušetriť efektívnejšou správou a využívaním transparentných foriem predaja svojho majetku.
Zákon o miestnych daniach podľa D. Slobodu úplne zbytočne rozlišuje, či v predmete dane ide o pozemky, stavby, byty alebo nebytové priestory. Ak sa pri miestnych daniach argumentuje spravodlivosťou, tak ako spravodlivá by sa mohla javiť „rovná“ miestna daň – teda daň za štvorcový meter – a to bez ohľadu na to, o aký typ pozemku (záhrada, zastavaná plocha, vinica alebo iný) ide, či na aký účel daňovník svoje vlastníctvo užíva, hovorí. V prípade, že by všetci majitelia platili rovnú miestnu daň, bolo by pre samosprávu oveľa ťažšie dane zvyšovať, keďže by si tak pohnevala veľkú masu daňovníkov naraz. I preto sa podľa neho v súčasnosti viac zvyšujú miestne dane pre podnikateľov, ktorým vyššie dane navyše mnohí spoluobčania „doprajú“.
Zdá sa, že slovenské samosprávy si z daňovej reformy príklad neberú. „Namiesto nižších sadzieb miestnych daní sme vo väčšine miest svedkami ich nárastu. A namiesto jednoduchého transparentného daňového systému mestá schvaľujú rôzne výnimky v podobe úľav, oslobodení či znížení miestnych daní pre vybrané lokality, daňovníkov či podľa účelu,“ tvrdí analytik Dušan Sloboda.
Čítajte ďalej v článku týždenníka TREND zo dňa 15. mája 2008, kde sa k téme vyjadruje i analytik KI Dušan Sloboda. Viac na stránkach týždenníka TREND tu.
