Vo veku scientizmu uvoľnil jazyk neúprosných princípov a zákonov ekonómie priestor jazyku falzifikacionizmu. Moderné vedecké myslenie sa nie veľmi dobre znáša s tvrdeniami o nemennej podstate a univerzálnych princípoch.
Ale ako uvádza Kirzner vo svojom úvode k Misesovmu dielu The Ultimate Foundations of Economics Science: An Essay on Method, „Mises vnímal odmietanie ekonómie ako alarmujúcu hrozbu pre slobodnú spoločnosť a civilizáciu Západu.“ Napokon práve ekonómia môže pomocou svojich nástrojov kritického hodnotenia preukázať nerealizovateľnosť racionálnej ekonomickej kalkulácie za socializmu, nestabilnú dynamiku intervencionizmu a veľký prínos, aký môže mať pre celé ľudstvo spoločenská kooperácia v podmienkach deľby práce v neobmedzovanej trhovej ekonomike.
Retušovanie systémových zlyhaní
Zákony ekonómie nemajú geografické hranice a ani časovo obmedzenú platnosť. Platia vždy a všade. Krivky dopytu mali klesajúci priebeh (odzrkadľujúci nepriamo úmerný vzťah medzi cenou a požadovaným množstvom) pre našich predkov a budú mať klesajúci priebeh aj pre ľudí v budúcnosti. Čas a miesto zavážia v otázke prejavu zákonov ekonómie a miery ich účinku. Ale čistá logika ľudského konania nie je špecifická ani v čase a ani v priestore.
Prečo otvárať túto diskusiu dnes? Nuž preto, že vidíme, že potvrdzuje správnosť hlavných bodov Misesa ako i ďalších ekonómov o hospodárskej politike v celom dnešnom svete, ale nie každý „to berie“. To, čo sa stalo v Grécku a v Írsku, to, čo sa deje v Portugalsku a čo sa stane v Španielsku, nie je obmedzené na tieto krajiny ani na problémy roku 2010. Západné demokracie sa pokúšali desaťročia žiť tak, že odmietali zákony ekonómie. Vládam pri ich odmietaní pomáhali rastúce šíky „ekonómov“ a „expertov“ na hospodársku politiku. Tak vznikol svet snáh o „zaretušovanie“ (menovou manipuláciou) systémových zlyhaní nesprávnej hospodárskej politiky v ekonomikách. Ale to, čo je chybné v Portugalsku, je chybné aj v Kalifornii, nehovoriac o ostatných krajinách PIGS (pozn. editora: PIGS je akronym, ktorým sa označujú Portugalsko, Taliansko, Grécko a Španielsko – teda krajiny najviac ohrozené dlhovou krízou vo verejných financiách, pričom v ostatnej dobe k nim pribudlo i Írsko a používa sa preto i rozšírená skratka PIIGS.).
Ekonómia vs. politika
Trhy majú úžasnú regeneračnú schopnosť, pretože jednotlivci sa dokonca aj v tých najhorších podmienkach pokúsia o zisk z obchodu a inovácií. V hospodárskom živote sme neustále konfrontovaní s virtuálnym „keby“ – ako by vyzeral ekonomický rast, ak by parazitujúci a predátorský štát nedeformoval a nebrzdil napredovanie ekonomiky. Ak dokonca aj iba relatívne slobodné trhové ekonomiky vytvárajú tak úžasný rast prostredníctvom ziskov z obchodu a ziskov z inovácií, tak si predstavte, čo by sa mohlo diať v skutočne slobodnom trhovom systéme. Uvedomme si tiež, koľko absurdných zásahov dokážu zisky z obchodu a zisky z inovácií kompenzovať.
Adam Smith a tiež aj Ludwig von Mises rozpoznali podstatu takýchto zásahov. Odkedy obaja nepíšu, sme zakúsili ohromný pokrok, ale nie taký, ako by sme mohli, ak by sme sa od nich naozaj poučili namiesto venovania pozornosti výlučne verbálnej podpore ekonómie v rámci verejnej politiky. No a odmietnutie ekonómie ako vedy politikmi a expertmi na politiku doviedlo západné ekonomiky na kolená v kríze verejného dlhu. Takže, pokiaľ nebudeme venovať pozornosť výstrahám Adama Smitha a dbať na ne, bude tu kríza peňažného systému. „Žonglovanie“ s deficitmi, dlhom a falšovaním výsledkov môže iba zakrývať zhubné účinky chybnej politiky.
V záverečnom odseku Ľudského konania nám Mises odovzdáva to najjasnejšie posolstvo, aké mohol kedy nejaký ekonóm napísať:„Sústava ekonomického poznania je základným prvkom v štruktúre ľudskej civilizácie. Je to základ, na ktorom stojí moderný industrializmus a všetky morálne, intelektuálne, technologické a terapeutické výsledky minulých storočí. Je na ľuďoch, či správne využijú bohatú studnicu poznatkov, ktorú im ekonómia poskytuje, alebo či tieto poznatky ponechajú nevyužité. Ale ak sa im nepodarí ich využiť najlepším možným spôsobom a nebudú počúvať, čo ich ekonómia učí a pred čím ich varuje, nezbavia sa ekonómie, ale zničia spoločnosť a celé ľudstvo.“
Popieranie zákonov ekonómie
Keď pozorujete dianie v Európe a v USA, uznáte, že súčasný stav je dôsledkom politiky, ktorej súčasťou je to, že ľudia (či už sú to „ekonómovia“ alebo nie) popierajú zákony a princípy ekonómie. Je najvyšší čas začať dôsledne a vytrvalo vštepovať ekonómiu (namiesto módnych scientistických alebo štatistických spôsobov myslenia, ktoré sú dnes „mainstreamom“ ekonómie) na našich školách, jasne a nahlas hovoriť jej poučky na verejných a politických diskusiách a písať o nich jasne a dôrazne v novinách, časopisoch, vedeckých žurnáloch a knihách (tak v popularizačných ako aj v špecializovaných monografiách).
Samotnú ekonómiu treba vyrvať z uchopenia údajných „ekonómov“ a „expertov“ na politiku. Nie každý ozajstný ekonóm musí bojovať na všetkých týchto frontoch. Veď zákon komparatívnej výhody platí rovnako pre ekonómov ako pre každého iného! Ale je pravda, že opäť raz musíme pochopiť a doceniť význam zákonitostí ekonómie – ony nepoznajú geografické hranice a nemajú konečnú záručnú lehotu. Zákony ekonómie platia stále a pre všetkých. Ich odmietnutie v ľudovom hlasovaní alebo štrajkom či dômyselnými experimentmi nie je iba popretím samotných zákonov ekonómie. Spôsobuje aj vznik takých javov ako Veľká hospodárska kríza, kolaps komunizmu, zlyhanie rozvojového plánovania a rozpočtové krízy, ktoré momentálne sužujú krajiny PIGS.
Autor je profesor ekonómie na George Mason University.
Na pozvanie KI prichádza v dňoch 28. a 30. marca 2011 prednášať do Bratislavy a Košíc v rámci cyklu CEQLS.
Pôvodne uverejnené na www.coordinationproblem.org dňa 24. novembra 2010.
Preložil Svetozár Gavora, spolupracovník KI.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2011.
