Je prosperita zlučiteľná s environmentálnou politikou?
Environmentálna regulačná lavína už padá a strháva základy slobodnej spoločnosti.
Environmentálna regulačná lavína už padá a strháva základy slobodnej spoločnosti.
Český poslanec Európskeho parlamentu Hynek Fajmon (ODS) sa v útlej knihe, ktorá vyšla vo vydavateľstve CDK v roku 2008, pokúsil načrieť do truhlice európskych ľavicových pojmov.
Medzi ekonómami však ťažko nájsť významnejšieho experta, ktorý by spochybňoval negatívny vplyv podpory biopalív na ceny potravín.
Pezinská skládka, ale napríklad aj Tichá a Kôprová dolina sú dôkazom, aký chaos vytvára štát, keď 18 rokov odkladá reformu pravidiel stavebného a územného konania.
Prezentáciu analytika KI Radovana Kazdu, s ktorou vystúpil na konferencii Deň odpadového hospodárstva 2008 na tému Štátne nástroje odpadovej politiky a vlastnosti trhu v odpadovom hospodárstve, nájdete tu.
Riadenie ministerstva životného prostredia stojí na dvoch pilieroch. Prvým z nich je správa výdavkov, ktoré prerozdeľuje z verejných zdrojov, druhým je určovanie práva, teda prisudzovanie nákladov pre tých, ktorí užívajú „spoločné“ prírodné statky.
Pod pláštikom konceptu tzv. „verejného záujmu“ sa kryje snaha vlády o vytvorenie trhov, ktoré bude následne ovládať.
Najväčšou hrozbou pre slobodu a prosperitu spoločnosti sú tí, ktorí vytvárajú falošné mýty o spoločenských hrozbách a zasadzujú sa za ich radikálne „riešenia“.
Počet vedeckých článkov v peer-reviewed časopisoch, ktoré spochybňujú predpokladané katastrofálne dopady klimatických zmien, neustále rastie. Vedecký konsenzus neexistuje, napokon, neumožňuje to samotná povaha vedy.
Ak ceny potravín rastú, bohatší človek vždy nájde dosť veľa iných tovarov, ktorých sa ochotne vzdá. Čo však s chudobnými ľuďmi, ktorí na potraviny spotrebujú celý príjmový koláč?
Prečo teda IPCC a Al Gore získali Nobelovu cenu mieru? A prečo Al Goreov film získal Oscara?
Je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov.
Počas šestnástich rokov, ktoré uplynuli od založenia Slovenského pozemkového fondu (SPF), neprejavovali doterajšie vlády snahu zmeniť podstatné okolnosti pôsobenia fondu, ktoré ho predurčili byť ideálnym nástrojom pre “odčerpávanie” aktív štátu v prospech ľudí disponujúcich mocou nad fondom.
KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.
KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.