Príbehy Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona sa osudovo preplietli.
Príbehy Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona sa osudovo preplietli.
Keď sa mi dostala do rúk úvaha Daniela Lipšica o treste smrti, zistil som, že mám k tej téme také vnútorné výhrady, že sa mi ani nechcelo do jej čítania.
Počas šestnástich rokov, ktoré uplynuli od založenia Slovenského pozemkového fondu (SPF), neprejavovali doterajšie vlády snahu zmeniť podstatné okolnosti pôsobenia fondu, ktoré ho predurčili byť ideálnym nástrojom pre „odčerpávanie“ aktív štátu v prospech ľudí disponujúcich mocou nad fondom.
Ak pochopíme, aká je skutočná cesta k mieru, pochopíme aj hlboký omyl pri udelení minuloročnej Nobelovej ceny za mier.
Dnes je už zjavné, že rezort školstva prípravu reformy vzdelávania nezvládol.
Je za naše zdravie a život zodpovedný štát? Sme len stádom, ktoré má majiteľovi prinášať isté benefity, a preto je pochopiteľné, že nás vo svojej ohrade chráni, často i proti našej vôli? Je za život a zdravie našich detí zodpovedný štát?
Psychológovia zvyknú niekedy, najčastejšie v súvislosti s neurotickými poruchami, hovoriť o naučenej bezmocnosti.
Kultúra chudoby v Amerike má niekoľko spoločných tendencií. Je to matriarchálna spoločnosť so slobodnými matkami, ktoré pracujú za menej než postačujúcu mzdu. Pred dvanástimi rokmi žili tieto ženy z vládnej podpory. Dnes pracujú.
Ceny ropy či ceny iných komodít sa v danej chvíli odmietajú podriadiť racionálnej logike – teda ich reálnemu dostatku či nedostatku.
Znižovanie regionálnych rozdielov je jedným z tých politických cieľov, na ktorých sa vládna koalícia s parlamentnou opozíciou, či, ak chcete, ľavica s pravicou až dojemne zhoduje.
Určite ste už počuli francúzskeho politika zdôrazňovať potrebu brániť „la spécificité française”. Bližší pohľad odhaľuje, že táto „francúzska cesta“ nie je nič viac než „tretia cesta“ k ekonomickej a sociálnej politike.
Môžeme chaotické zásahy do vzdelávania nazvať hocijako, trebárs aj reforma vzdelávania, ale je jasné, že dobré vzdelávanie tak nevznikne.
Čína je krajina, ktorej komunistický režim dnes ukazuje svetu ľudskejšiu, pragmatickú a obchodnícku tvár.
25. marec je sviatkom, ktorý presahuje jednotlivé ideológie aj politiku a odkazuje na niečo transcendentné. Je to sviatok, ktorý spája obete fašistického režimu s obeťami režimu komunistického. J
25. marca 1988 polícia brutálne zasiahla proti pokojne manifestujúcim ľuďom za náboženskú a občiansku slobodu.