Aj keď ostaneme triezvo pri zemi a nedáme sa ohlúpnuť čoraz divokejšími konšpiratívnymi teóriami ani manipuláciami ruskej mediálnej mašinérie a jej európskych a stredoeurópskych ozvien, je zrejmé, že dnešný konflikt prebieha ako rad navzájom súvisiacich problémov.

Ústavné právo v Československu po roku 1948 v skutočnom význame neexistovalo, demokratické právne vedomie bolo v hlbokom mínuse. Výsadu byť ústavnými právnikmi novembra 1989 mali len nemnohí. Ernest Valko bol jedným z nich.

Nemá zmysel nariekať a sťažovať sa na politických kverulantov. V dejinách napokon víťazia tí, čo konajú. Lebo inej cesty aj tak niet.

Mentálne dozrel na tretiu Ficovu vládu. Po čase príkrej polarizácie nedošlo k prirodzenej diferenciácii, ale k systému „všetci v jednom vreci“, ktorý zo slovenských dejín tak dobre poznáme.

Každá doba si vyberá svojich prezidentov. V našich zemepisných šírkach nemajú veľkú výkonnú moc, ale môžu reprezentovať základné hodnoty spoločnosti a vytýčiť jej základné smerovanie.

Dňa 3. októbra 1990 sa zjednotilo Nemecko, rozdelené v dôsledku druhej svetovej vojny. Proces znovuzjednotenia bol dlho nepredstaviteľný. Nebol by možný bez pádu Berlínskeho múra a konca vyše štyridsaťročného sovietskeho panstva.

Vzťahy v generácii slovenských romantikov boli „produktom znesvárených, navzájom sa často ostrakizujúcich vzdelancov, ktorí svojich odporcov anatematizujú,“ ako to pekne napísal filozof Tibor Pichler.

Kotlebova obscénnosť poburuje svojou excesívnosťou a nehanebnosťou. Existuje však aj obscénnosť štátnej moci. Zažili sme ju pri pardonovanom únose prezidentovho syna, ktorému sa obscénne hovorilo amnestia.

Nevieme v tejto chvíli povedať, čo všetko môže dnešná a zajtrajšia vojna znamenať. Vieme však bezpečne, že čas večného mieru sa skončil.

Všeličo z Huntingtonových teórií ostáva nejasné. V troch veciach sa však Huntington nemýlil. V tom, že pôjde o multipolárny, veľmi komplikovaný a neistý svet; že pôjde o svet zrážok; a že sa tieto zrážky budú odohrávať na civilizačných švoch.

Mnohí ľudia tvrdia, že imigranti prichádzajú do hostiteľskej krajiny, aby profitovali z výhod sociálnej pomoci, čo spôsobuje štátu nemalé náklady. Prieskum Harvardskej univerzity o empirických dôkazoch ekonomických efektov imigrácie však preukázal, že „imigranti majú v priemere nepatrný pozitívny fiškálny efekt pre hostiteľskú krajinu“.

O tom, čo zažije občan pri riešení niektorých životných situácií v rámci „najväčšej reformy štátnej správy po roku 1989,“ ako ESO titulujú zodpovedný minister vnútra Robert Kaliňák a premiér Robert Fico.

Väčšina ľudí sa dostáva k ekonomickým informáciám prostredníctvom internetu a naráža na texty plné nezmyslov. Častou témou je, že energická ruka štátu, resp. vlády, je všetko, čo je potrebné na to, aby veci boli na správnom mieste.

Sila demokracie sa prejavuje schopnosťou brániť právny štát pred všetkými, čo spôsobujú jeho deštrukciu. To je vo veľkej miere vecou vlády, celej politickej a vzdelávacej elity. Tí namiesto toho prenechávajú priestor militantným extrémistom.

Grécko dnes túži po hrdom gréckom holubovi na streche a odmieta európskeho vrabca v hrsti. Chce byť súčasťou civilizovaného sveta, no zároveň sa nechce správať podľa jeho pravidiel, ale podľa starého byzantského vzorca.