Na páske cez obálku monografie Nie som autor, som metafora (Bratislava, O. K. O. a Slovart, 2011) je meno Dezidera Tótha preškrtnuté a nahradené názvom Monogramista T. D. Je to samozrejme ilúzia. Dezider Tóth nie je stredovekým monogramistom, ktorý ostal pre dejiny anonymný alebo otázny, hoci je aj ako monogramista F. B. autorom známeho obrazu Melanchólia. Nie je AA, AD, AN, ANIB, AT, BB, GZ, IP, IP, ktorí tvorili pred rokom 1500 a po ňom (najčastejšie) drevoryty a medirytiny, vyžarujúce z dunajského priestoru do Nemecka, Švajčiarska a Talianska. Najprv bol Dežom Tóthom, až potom sa stal Monogramistom T. D.
To len výtvarník robí nie veľmi dôsledný pokus nechať zmiznúť svoje meno, a zároveň z neho niečo uchovať; aspoň iniciály. Veď aj v monografii, v ktorej ho preškrtol, sa vyskytuje často v autorských textoch Jiřího Valocha a Zory Rusinovej, či u autorov komentárov v obrazovej prílohe. V túžbe stať sa anonymným monogramistom vidím aj významovú stratu manifestnosti mena a jeho premenu na latentnosť iniciál. Nie náhodou sa však miznutie slov z novinových výstrižkov v sérii z rokov 1976-1978 volá Parte. Lebo smrť si berie ľudí i mená a len zriedkakedy ostávajú aspoň iniciály.
V našich časoch znamená miznutie všeličo. Kurátorka Petra Hanáková preň našla pri výstave Delete. Umenie a vymazávanie výrazy ako uvoľnenie, čistenie, oprostenie, vyprázdňovanie, odstránenie, odobratie, separovanie, bielenie a vybielenie, preparovanie, zámerné stiahnutie sa, miznutie až zmiznutie, zabúdanie, ale na odvrátenej strane tejto metafory nachádzame slová ako zmizíkovanie, „kyselinárstvo”, začiernenie, očiernenie, zamazanie, zmazanie, vymazanie, vygumovanie.
V prípade Deža Tótha to znamená premenu výtvarníka, vytesňovaného v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch z verejnej kultúry, lebo si v tých neslobodných časoch chcel uchovať slobodu, na autora, ktorý sa chce slobodne stratiť vo svojom diele a definitívne s ním splynúť. Kľúčovým slovom, ktoré tvorí totožnosť Deža Tótha a Monogramistu T. D, je sloboda. Slobodný pohyb v medzipriestore tela, slova, zvuku, obrazu a veci. Slobodné vplietanie vznešenosti do banality. Slobodný priestor medzi seriálnou preplnenosťou a nulovou prázdnotou. Slobodný prielom do mystického okamihu, ale aj do anekdotickosti. Slobodná práca s faktúrou materiálu, ako ju dokumentuje monografia spolu so základným, celoživotným gestom D. T. a T. D., ktorým je poézia jeho tvorby.
Neviem, či zmena Deža Tótha na Monogramistu T. D nie je aj melancholickým predelom od výberového príbuzenstva slobodných výtvarníkov v neslobodných časoch, ktorí svoju spolupatričnosť pomenovali neskôr monogramickou značkou A-R, k singularite a s ňou aj k osamelosti a smútku v slobodnom čase, kedy je ťažšie udržať si slobodu a spolupatričnosť ako v časoch neslobodných. Aj to však patrí k Cene Dominika Tatarku.
Monogramista T.D (Dezider Tóth): Nie som autor, som metafora
Vydavateľ: O. K. O. a Slovart
Rok vydania: 2011
Počet strán: 472
ISBN: 978-80-88805-09-0
Autor je predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 05/2012.
Viac o Cene Dominka Tatarku za rok 2011 nájdete tu.
