Presne pred 250-timi rokmi vyšla kniha Adama Smitha Bohatstvo národov. Zo všetkých diel politickej ekonómie, aké boli kedy napísané, má práve táto kniha najväčší vplyv. Prečo?
Mladší Smith sa stal profesorom na Glasgowskej univerzite a jeho povesť výrazne vzrástla po roku 1759, keď mu vo veku 36 rokov vyšla Teória mravných citov. Táto kniha je o cnosti, teda o našich povinnostiach robiť naše správanie morálne správnejším. Smithova výnimočnosť spočívala v tom, že bol moralista, teda ten, kto otvorene tvrdí, že ponúka morálne usmernenie.
Smith však nebol len moralista. Bol veľmi vážený. Bol prijímaný ako moralista, ktorému sa oplatí naslúchať. Bol morálnou autoritou.
Takže keď v roku 1776 vyšlo Bohatstvo národov, jeho učenie nebolo iba o zaujímavých argumentoch o obchode a financiách. Tieto myšlienky boli aj usmerneniami morálnej autority. Boli vplyvné, pretože boli od neho. Mali jeho morálne schválenie. Mnohí si ich vzali k srdcu.
A aký bol výsledok? Tvrdím, že výsledkom bol dramatický rast ekonomiky západného sveta. Krátko po vydaní Bohatstva národov rýchlosť ekonomického rastu a životnej úrovne na Západe prudko vzrástla. Z grafov kriviek bohatstva alebo HDP na obyvateľa, siahajúcich stovky rokov dozadu, vidíme dlhú históriu jeho stagnácie a potom výrazné zrýchlenie, ktoré začína približne v čase Smithovej smrti, akoby jeho dielo spôsobilo zmenu. Ekonómka Deirdre McCloskey nazýva tento nárast Veľkým zbohatnutím. Tvar tejto krivky bol nazvaný „hokejkou“, pričom „čepeľ hokejky“ predstavuje ostatných 250 rokov pozoruhodného a enormného zbohatnutia ľudí vo svete (Pozn. prekl.: K “Veľkému zbohatnutiu“ pozri prednášku McCloskey Kapitalizmus ako jediný etický systém v rámci cyklu prednášok CEQLS v Bratislave).
Čo presne Smith učil? Čo morálne schválil?
Z dnešného pohľadu môže byť ťažké oceniť novotu Smithovho učenia, pretože sme oboznámení so Smithovými hlavnými morálnymi poučeniami o ekonomickej činnosti. Ľudská spoločnosť je inštinktívne podozrievavá voči jednotlivcovi, ktorý sa usiluje o svoj vlastný príjem. Keď člen spoločnosti vyhlási, že sa „sústreďuje na príjem pre seba, nie na dobro spoločnosti,“ tak to vzbudzuje podozrenie.
Tiež sa niekedy stáva, že niekto získa príjem prostriedkami, ktoré nie sú v prospech spoločnosti. Preto sa musíme naučiť rozoznávať rôzne spôsoby získavania príjmu. Rozložme, čo Smith učil, na dve morálne schválenia.
Po prvé, Smith učil, že kto sa poctivo usiluje o svoj príjem, ten svojou činnosť s najväčšou pravdepodobnosťou prispieva k dobru spoločnosti. Smith morálne schvaľoval úsilie o poctivý príjem.
V podstate ľuďom povedal, že keď vstávate skoro a tvrdo pracujete v snahe získať poctivý príjem, tak to Boh schvaľuje. Rovnaký náhľad sa objavoval aj v kázňach duchovných a u iných autorov. Bohatstvo národov Adama Smitha ho však rozvinulo mimoriadne pôsobivým a až impozantným spôsobom.
Smithova kniha z roku 1776 ľudí učila a učí, že pri usilovaní sa o poctivý príjem nie ste len nevinní, ale dokonca predpokladane cnostní. Morálne schválenie snaženia o poctivý príjem vrazilo životaschopnosť do ekonomického života. Ľudia nielen vstávali skoro a tvrdo pracovali vo svojom povolaní, ale podnietilo ich aj k tvorbe inovácií. Jedným zo spôsobov, ako zarobiť poctivý príjem, je prísť s novými tovarmi a službami a s ich novými spôsobmi výroby. Keďže poctivý príjem bol morálne schválený, tak ľudia mali odvahu vymaniť sa z tradičných pracovných chodníčkov, inovovať akokoľvek, pokiaľ to bolo poctivé. Zelená v semafore pre poctivý príjem oživila inovácie, čo bolo a je nevyhnutné pre Veľké zbohatnutie.
Druhé veľké morálne schválenie adresoval tvorcom politík. Smith ich morálne oprávnil k tomu, podporovali politiky, ktoré umožňujú ľuďom usilovať sa o poctivý príjem. Morálne schválil predpoklad v prospech „nechať každého človeka usilovať sa o svoj vlastný záujem vlastným spôsobom.“ Znamenalo to a znamená neobmedzovať vlastnícke práva a slobodu združovania, zmlúv alebo iných dohôd. Znamená to liberalizovať obmedzenia. Jeho predpis v prospech individuálnej slobody je len predpokladaný. Nie je nepriestrelný. Samotný Smith uviedol niekoľko výnimiek z princípu slobody.
Smithove morálne schválenia súvisia s prejavom neviditeľnej ruky.
V Bohatstve národov Smith píše, že na trhu je človek, ktorý je zameraný na vlastný záujem, je vedený neviditeľnou rukou k podpore spoločenského prínosu, hoci to nebolo súčasťou jeho zámeru. Píše o jednotlivcovi, ktorý sa rozhoduje, kde investovať: „Vo všeobecnosti…ani nezamýšľa podporiť verejný záujem, ani nevie, do akej miery ho podporuje.“ Prečo Smith dospel k záveru, že tým, že človek sleduje svoj vlastný záujem, podporuje záujem spoločnosti?
Poctivý príjem znamená príjem bez podvodu, bez skresľovania, bez zastrašovania, bez nátlaku. A zarobené peniaze sú peniaze, ktoré zákazníci dobrovoľne zaplatili, pretože si hodnotu predávaného predmetu, napríklad vysávača, cenili viac než peniaze, ktoré za neho pri kúpe zaplatili. Výmenný obchod bol a je výhodný pre oboch, obe jeho strany — vzájomné zisky z obchodu.
Aby ste konkurovali v biznise s vysávačmi, musíte ponúkať dobré podmienky na vysávač, na jeho kvalitu a cenu, ktoré ľudia považujú za lepšie než iné ponuky. Ak iný predajca dá lepšiu ponuku, spotrebitelia vašu ponuku neprijmú. Na to, aby Vám niekto zaplatil, musíte slúžiť spotrebiteľovi. Spotrebiteľ je však súčasťou spoločnosti. Takže tým že poctivo sleduje cieľ dosiahnutia vlastného príjmu, tým slúžite spoločnosti. Tiež ste súčasťou spoločnosti.
V Teórii mravných citov Smith rozvinul vašu povinnosť napomáhať dobru spoločnosti. Tá zahŕňa aj Vás. Ste súčasťou celku a keď napomáhate dobru svojej časti, napomáhate aj dobru celku.
Ak by sa každá časť dobre starala o seba, o celok by bolo dobre postarané. Ste morálne oprávnený starať sa o svoju časť, pretože tam sú vaše snahy najefektívnejšie v napomáhaní dobru celku. Efektívnosť v napredovaní spoločného dobra závisí od individuálnych schopností, a tie závisia od poznania lokálnych znalostí. V Teórii mravných citov Smith napísal: „Každý človek je, bezpochyby, povahou najprv a predovšetkým zverený svojej vlastnej starostlivosti. A keď je vhodnejší starať sa o seba než o hocikoho iného, je správne, že to tak má byť.“
Čo sa týka pomoci zvyšku celku, možno dobrý spôsob, ako ľuďom pomôcť, je priniesť im dobrú ponuku na vysávače alebo poctivá práca v takejto fabrike. Založením firmy na vysávače zvýšite dopyt po pracovnej sile a zvýšite mzdové sadzby na trhu práce. Dobrým spôsobom, ako napomôcť spoločenskému prínosu je usilovať sa o poctivo nadobudnutý vlastný príjem.
A ak bol celý veľký systém navrhnutý a stvorený Bohom, tak aktéri v rámci neho sú vedení, hoci len nepriamo, Jeho neviditeľnou rukou, pretože On tiež stvoril trhové signály, ktoré podnecujú ich činy — signály ako ceny, zisky a straty. Podľa tohto výkladu je neviditeľná ruka rukou Božou.
Trhové signály však nie sú jedinými signálmi z tohto sveta. Zásadné sú znaky a signály od morálnych autorít. Z providencialistického pohľadu sú Boží zástupcovia tu na Zemi stvorení na jeho obraz, a sme odkázaní pozerať sa na určitých ľudí ako na morálne autority.
Morálne autority, vrátane tých z roku 1776, stále žijú.
Článok vychádza 9. marca 2026 v angličtine, slovenčine a v rôznych ďalších jazykoch na oslavu 250. výročia prvého vydania Smithovej knihy Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov.
Článok preložil Tomáš Krištofóry, spolupracovník Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika.
Pripravujeme
Aktuálne pripravujeme slovenskú verziu grafického románu o Adamovi Smithovi, pôvodnú anglickú predlohu nájdete nižšie:
