Ako sociálny štát rozvracia spoločnosť

Autora uviedol a následnú diskusiu moderoval ekonóm KI Peter Gonda.

Abstrakt

Sociálny štát zvykne napáchať veľa škody. Táto škoda má veľa podôb. V systéme sociálneho zabezpečenia sa vytvára ďalšie množstvo nezamestnaných. Táto dlhotrvajúca, početná nezamestnanosť je dôvodom skľúčenosti medzi tými, ktorých sa týka. Pre ostatných predstavuje výraznú daňovú záťaž. Výsledkom je všeobecná sprenevera. V zdravotnom zabezpečení sa napríklad monopolný vládny systém, ktorý máme v Británii, ukázal ako katastrofálny. V Británii zahynie ročne len na následky rakoviny zbytočne desaťtisíc ľudí, pretože náš štátny monopolný systém zdravotného zabezpečenia je horší než priemerný systém v Európe.

Vo vzdelávaní sa štátne vzdelávanie ukázalo tak neefektívne, že jeden z piatich Britov je „funkčne negramotný“. To znamená, že každý piaty človek si nevie prečítať plagát s reklamou na hudobný koncert. Štátne školy taktiež prispeli k zvýšeniu kriminality v Británii. Podarilo sa im to vďaka udržiavaniu detí v školách do veku 16 rokov, ktoré sa ani nenaučili správne čítať. Tie sú znudené a odcudzené. Štátne dôchodky môžu byť odôvodnene považované za sebavedomý podvod zo strany vlády voči verejnosti. Ľudia v sedemdesiatych rokoch boli napríklad vedení k tomu, aby uverili, že vládny systém starobného zabezpečenia sa o nich v starobe dobre postará. Tí, ktorí týmto sľubom verili, sa ocitli na sklonku života v chudobe. Na dôvažok, okrem týchto špecifických zlyhaní, sociálny štát bol hlavnou príčinou zmeny charakteru britských občanov. V prvej polovici dvadsiateho storočia – snáď až do 60.-tych rokov – boli Briti vo všeobecnosti považovaní za rozumných, nezávisle mysliacich, zdvorilých, zákona sa pridržiavajúcich ľudí. Kriminalita bola nízka. Správanie bolo vo všeobecnosti slušné. Pracujúca trieda mala kódexy slušného správania sa tak, ako stredná či vyššia trieda. Toto sa teraz dramaticky zmenilo. Kriminalita prudko stúpla. Británie je násilnejšia ako kedykoľvek predtým. Kým predtým sa davy na futbalových štadiónoch správali ako kongregácie na omšiach, teraz sa často stretávame s výbuchmi násilia. Správanie sa v určitých štátnych školách zdegenerovalo do bodu, kedy mnoho vyučovacích hodín je záležitosťou davovej kontroly. Nečestnosť je braná za samozrejmosť. Koncepty „cti“ a „slušnosti“ sú na ústupe. Vo veľkej miere môžu byť tieto zmeny pripísané sociálnemu štátu.

Je možno pravda, že v demokraciách je určitá forma sociálneho štátu nevyhnutná. No ak máme mať najlepšiu možnú zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie a ak chceme zabrániť úpadku charakteru ľudí v demokraciách, musíme si byť vedomí spôsobov, ktorými sociálny štát môže spôsobovať škodu a usilovať sa minimalizovať ich.

James Bartholomew

James Bartholomew, novinár pravidelne prispievajúci do viacerých novín v rámci Veľkej Británie (Daily Telegraph, Daily Mail, Sunday Telegraph, Mail on Sunday, Daily Express a Spectator) a autor knihy The Welfare State We’ re In, v rámci ktorej “pomocou množstva štatistík a konkrétnych udalostí zo života predstavuje príbeh britského zaopatrovacieho štátu – jeho vznik, proklamované ciele, a najmä deštruktívne dôsledky pre občiansku kultúru širokých vrstiev spoločnosti” (Lukáš Krivošík, .týždeň).