Otázka eurofondy vs. nižšie dane nie je nová. Už počas prvého roka nášho členstva v EÚ nás predchodca Merkelovej v kresle nemeckého kancelára Gerhard Schröder vystríhal, že naša neochota zvýšiť dane môže viesť k zníženiu rozpočtu EÚ pre regionálnu politiku.

Daňová konkurencia existuje, ak si ľudia môžu znížiť daňové zaťaženie presunutím kapitálu a/alebo práce z oblasti s vysokými daňami do území s nízkymi daňami.

Keď sa nová nemecká kancelárka Angela Merkelová dala počuť, že tí, ktorí majú nízke dane, teda napríklad Slovensko, musia byť pripravení zriecť sa plnej výšky štrukturálnych eurofondov, nemilo viacerých prekvapila.

Z istého uhla pohľadu možno dane rozdeliť na dve kategórie. Všeobecné dane zaťažujú v podstate všetky subjekty, selektívne dane iba niektoré, pretože sa vzťahujú iba na určitý druh tovaru či činnosti.

Konzervatívny prístup bude vždy inklinovať k jednote pravidiel, ktoré vytvárajú viac priestoru pre iniciatívu ľudí a oslabujú možnosti zásahov štátu do individuálnych záujmov a preferencií.

Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu a Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, pripravili pre Konzervatívny inštitút štúdiu Fiškálna decentralizácia a obce.

Čo urobiť v situácii, keď sú príjmy štátneho rozpočtu vyššie než sa očakávalo? Pozrime sa bližšie na dva príklady.

Gerhard Schröder neustále vystríha nové členské krajiny, že ich neochota zvýšiť dane môže viesť k zníženiu rozpočtu Európskej únie pre regionálnu politiku.

Vyhrážky nemeckého kancelára Schrödera, že ak noví členovia nezmenia daňovú politiku, tak sa im to môže vrátiť pri schvaľovaní peňazí na regionálnu pomoc, možno niekoho prekvapili.

Súčasnou vládou avizovaná zásadná daňová reforma bola verejnosťou očakávaná so značnými nádejami.