Deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, hypoteticky pripadol na 20. augusta. Viac k téme Peter Gonda v štúdiu STVR.

Celkové bremeno daní ako povinných platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 230 dní (230,2 dňa) na ich zaplatenie a až od 232. dňa by nemusel platiť nijaké.

Verejná správa prostredníctvom výdavkov prerozdeľuje enormne veľkú časť zdrojov vytvorených v ekonomike a presúva ich na základe politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností.

Deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, pripadol na 21. augusta. To je o 2 dni neskôr ako v minulom roku a o 11 dní neskôr ako v roku 2015.

Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 228 dní na ich zaplatenie a až od 230-teho dňa by nemusel platiť nijaké povinné platby.

Štát rozhoduje skoro o dvoch tretinách príjmov zamestnancov. Peter Gonda vysvetľuje, ako k tomuto výpočtu analytici dospeli.

Až 63 % mzdových nákladov zamestnancov ide na dane, odvody a iné poplatky.

Deň daňového odbremenenia na Slovensku v tomto roku hypoteticky pripadol na 19. augusta, o 3 dni skôr ako v minulom roku, rovnako ako v roku 2019 a o 9 dní neskôr ako v roku 2015.

O daňovo-odvodovej záťaži v štúdiu TA3 hovoril Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Daňové bremeno sa v roku 2019 vyšplhalo na 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom.

Deň daňového odbremenia na Slovensku hypoteticky pripadol na 22. augusta, čo je o 3 dni neskôr ako v minulom roku a až o 12 dní neskôr ako v roku 2015.

Bremeno daní tak presahuje 60 % a je nadmerné. V ostatných rokoch pritom rastie a zvýšiť ho ešte môžu v roku 2019 napríklad daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný odvod z obchodných reťazcov a neskôr ďalšie nápady „starých a nových politikov“.

O daňovej záťaži v štúdiu TA3 rozprával Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Celkové daňové bremeno v minulom roku dosiahlo 62,5 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.

Úvahy o „presune“ ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy súvisiace s daňami, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú v plnom rozsahu viditeľné aj preto, lebo ľudia väčšinou nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.