Bremeno daní tak presahuje 60 % a je nadmerné. V ostatných rokoch pritom rastie a zvýšiť ho ešte môžu v roku 2019 napríklad daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný odvod z obchodných reťazcov a neskôr ďalšie nápady „starých a nových politikov“.
O daňovej záťaži v štúdiu TA3 rozprával Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu Milana Rastislava Štefánika.
Celkové daňové bremeno v minulom roku dosiahlo 62,5 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.
Úvahy o „presune“ ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy súvisiace s daňami, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú v plnom rozsahu viditeľné aj preto, lebo ľudia väčšinou nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.
Štátu platíme čoraz viac. Po odrátaní daní a odvodov zostane našim zamestnancom iba tretina z celkovej ceny práce.
Celkové daňové bremeno občanov Slovenska v ostatných rokoch neustále rastie. V minulom roku sa dokonca vyšplhalo až na 63 percent vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.
Zatiaľ čo vláda sa hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi, ľudia sú čoraz viac daňovo preťažení. Celkové daňové bremeno na Slovensku totiž v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi. Zamestnanec s priemernou mzdou tak pracoval na zaplatenie všetkých daní takmer 226 dní v roku a až od 227. dňa začal zarábať pre seba a svoju rodinu.
Prezentovaný deň sa odvíja od celkového daňového zaťaženia slovenského občana vo výške 61,1 % priemernej hrubej mzdy patriacej zamestnancovi (mzdových nákladov), ktoré podľa údajov za rok 2015 aktuálne zverejnila spoločnosť European Investment Centre (EIC) a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Predkladáme výsledky aktuálnych prepočtov European Investment Centre a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika potenciálnych dôsledkov niektorých návrhov volebných programov na toto celkové daňové zaťaženie.
Presunom vybraných potravín do 10 percentnej sadzby DPH súčasná vláda reálne nezníži enormné daňové bremeno pracujúcich na Slovensku.
Prezentovaný deň sa odvíja od celkového daňového zaťaženia slovenského občana vo výške 60,34 % priemernej hrubej mzdy patriacej zamestnancovi (mzdových nákladov), ktoré podľa údajov za rok 2014 aktuálne zverejnila spoločnosť European Investment Centre (EIC) a Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Čo zaujalo analytikov či obchodníkov minulý týždeň? Denník SME prináša grafy, ktoré navrhli analytici a ekonómovia, medzi nimi i riaditeľ KI Peter Gonda, navrhli, aj s ich komentárom.
Čo zaujalo analytikov či obchodníkov minulý týždeň? Denník SME prináša grafy, ktoré navrhli analytici a ekonómovia, medzi nimi i riaditeľ KI Peter Gonda, navrhli, aj s ich komentárom.
„Tak ako odvody dohodárov obmedzujú pracovné miesta dohodárov, tak daňovo-odvodové zaťaženie významne obmedzuje celkovú úroveň zamestnanosti a tvorbu produktívnych pracovných miest. Čím je vyššie, tým viac,“ hovorí riaditeľ KI Peter Gonda v rozhovore pre portál brigada.sk
Slovenskí zamestnanci stále patria v EÚ k viac daňami a odvodmi zaťaženým. Ich zaťaženie je o 1,6 percentuálneho bodu vyššie ako je priemer EÚ, pričom len 10 krajín má vyššie a až 16 krajín EÚ má nižšie daňovo-odvodové zaťaženie priemerných zamestnancov.
