Na jednej strane rastúce miestne dane, na druhej prémie primátorov stúpajúce do astronomických výšok. Takéto hospodárenie niektorých miest podľa analytika Dušana Slobodu z KI nedokazuje, že by šetrili.

Je pochopiteľné, že za modelom troch veľkých krajov dodnes nostalgicky trúchlia najmä všetci bývalí i súčasní komunisti.

Platné zákony umožňujú, aby sa počet komunálnych poslancov u nás znížil o ďalších takmer 6 000. Pointa je, že o tomto znížení majú právomoc rozhodnúť práve páni poslanci v jednotlivých obciach.

Ťažkosti s vykonaním volieb v malých obciach sa zrejme budú i naďalej opakovať, ak sa nezmení terajšia legislatíva a nedôjde k združovaniu správy vecí verejných na úrovni obcí.

Máme za sebou ďalšie voľby. Po tých prezidentských a európskych v roku 2004, regionálnych v roku 2005 a parlamentných v roku 2006 prebehli i voľby komunálne, navyše s prívlastkom najdôležitejšie z volieb tohto rangu po roku 1989.

Kým v parlamentných voľbách volíme 150 poslancov, v tých komunálnych sme si v decembri 2002 zvolili spolu 2 926 starostov a primátorov, a taktiež 21 644 poslancov, ktorí za nás rozhodujú o veciach verejných v 2 926-tich obecných, mestských a miestnych zastupiteľstvách.

Po schválení v parlamente a očakávanom podpísaní prezidentom sa v Zbierke zákonov čoskoro ocitne novela zákona o meste Košice. Vravíte, že ste ani netušili, že aj takýto zákon máme? Nuž máme, a to už od roku 1990.

Voľby, ktoré sa na Slovensku uskutočnili na prelome novembra a decembra 2005, sa skončili víťazstvom vládnych pravicových strán pri voľbách do regionálnych zastupiteľstiev.

O vzťahu krajských samospráv k občanom svedčí i vôľa ich úradov zverejňovať informácie o svojej činnosti. Webové stránky jednotlivých samosprávnych krajov zverejňujú svoje rozpočty zväčša až od tohto roku.

Snaha prispôsobiť naše regionálne členenie na obraz štatistických regiónov EÚ je chybnou cestou z princípu.

V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

SDKÚ, SMK, KDH i ANO v dojemnej zhode pred voľbami v roku 2002 deklarovali zámer zmeniť územné členenie a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V nadchádzajúcich pár týždňoch majú poslednú príležitosť ukázať, či svoje sľuby mysleli vážne.

Otázka nestojí tak, či je zmena z 8 neprirodzených krajov na 16 žúp potrebná. Určite je. Reálne otázky sú iné.

S návrhom na doplnenie v súčasnosti platnej „osmičky“ samosprávnych krajov o samostatný kraj zahŕňajúci len metropolitné územie hlavného mesta prišli bratislavskí radní.