O vzťahu krajských samospráv k občanom svedčí i vôľa ich úradov zverejňovať informácie o svojej činnosti. Webové stránky jednotlivých samosprávnych krajov zverejňujú svoje rozpočty zväčša až od tohto roku.
Už sme si zvykli, že z času na čas mútia nielen mediálne vody “svedectvá” európskych inštitúcií o hrozivých rozdieloch medzi regiónmi v EÚ.
Vstup do EÚ sa propagoval i patetickým „návratom do Európy.“ Akosi s privretými očami hľadíme na to, že je v mnohých ohľadoch návratom iného druhu. Návratom k plánovanému hospodárstvu, k rozvojovým či akčným plánom.
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že vláda dokáže stimulovať ekonomiku svojimi výdavkami, lebo ich účinky sú viditeľné. Nevidíme však, že vláda musela najprv niekomu peniaze odobrať, aby ich následne mohla použiť ako svoje výdavky.
Európski lídri prichádzajú a odchádzajú, reformné návrhy sa vynárajú a vzápätí zapadajú prachom, regionálna politika EÚ a eurofondy však ostávajú.
Júnovým summitom EÚ vstúpila do finále i dlhodobo prebiehajúca diskusia ohľadom európskeho rozpočtu na roky 2007-2013 a hádky o úrovni jeho stropu.
Snaha prispôsobiť naše regionálne členenie na obraz štatistických regiónov EÚ je chybnou cestou z princípu.
S prípravou všakovakých vízií, stratégií, rozvojových či akčných plánov sa na ministerstvách v ostatnej dobe akoby roztrhlo vrece. Byrokratická mašinéria, zjavne i pod vplyvom vstupu Slovenska do EÚ, zaberá na plné obrátky.
Prednáška Dušana Slobodu, analytika KI, ktorá odznela na konferencii Environmentálna politika v SR.
Analýza vplyvu eurofondov a environmentálnych regulácií, ktorá bola v skrátenej podobe prezentovaná na konferencii Environmentálna politika v SR.
Ťažko uveriť tomu, že k rastu EÚ dospeje cez „lepšie“ regulácie a zvýšeným prísunom dotácií z fondov pre podporu firiem či miestnych komunít. Zvyšuje sa tým pre ne totiž len miera závislosti z externých zdrojov a narúša sa trhové prostredie.
Prívrženci prístupu k regionálnemu rozvoju, ktorý neúspešne už tri desaťročia razí i EÚ, sú presvedčení, že bez zásahov štátu by prevládali tendencie smerujúce k zväčšovaniu (prehlbovaniu) rozdielov, ktoré by následne existovali dlhodobo či trvalo.
Jedinou ozajstnou pravicovou pozíciou k regionálnej politike EÚ by mala byť požiadavka jej okamžitého zrušenia.
Navrhujeme zmeniť počet vyšších územných celkov z 8 na 16 a miesto samosprávnych krajov ich nazvať župami.
Mnohí po schválení “osmičky” namiesto “dvanástky” v júli 2001 spomínali “menšie zlo”.
