Neviem, či zmena Deža Tótha na Monogramistu T. D nie je aj melancholickým predelom od výberového príbuzenstva slobodných výtvarníkov v neslobodných časoch, ktorí svoju spolupatričnosť pomenovali neskôr monogramickou značkou A-R, k singularite a s ňou aj k osamelosti a smútku v slobodnom čase, kedy je ťažšie udržať si slobodu a spolupatričnosť ako v časoch neslobodných. Aj to však patrí k Cene Dominika Tatarku.