KI vyhlasuje trinásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému 100 rokov od vzniku Československa.

Áno, stali sme sa obeťami režimu, ale viktimizácia spoločnosti bez priznania našich početných zlyhaní sa stáva prekážkou pre absolútne prekonanie tejto kapitoly a mentálne splynutie s ostatnými demokratickými krajinami.

Revolúcia otvorila dvere tyranii a totalitnej moci. Pretvorila geopolickú mapu 20. storočia, keď sa Sovietsky zväz ako dôsledok tohto dejinného zvratu stal jedným z dvoch kľúčových hráčov studenej vojny.

Fenomény ako stalinizmus v ruskom kontexte alebo normalizácia v československom kontexte nesú v sebe jeden paradox vzhľadom na ich vplyv na kultúru a kultúrnosť. Vo všeobecnosti kultúru nivočia a bežného občana znekultúrnia, a to najmä v dlhodobom kontexte.

KI vyhlasuje dvanásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému 100 rokov od výstrelu z Aurory.

Odmietnutie zjednodušeného vysvetlenia Brexitu ako boja elít s obyčajnými ľuďmi neznamená, že politické a iné špičky nenesú veľký podiel viny.

Brexit je jasným signálem pro evropský establishment, otázkou je, jak jej bude interpretovat.

Ak sa niečo deje nad hlavami ľudí a proti ich vôli, nikdy to neveští nič dobré. Je preto nutné, aby sme najmä v dnešných časoch politiku opäť posunuli medzi občanov – začali riešiť ich problémy a to, čo ich trápi.

KI vyhlasuje jedenásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Ako ďalej po Brexite?

Zo všetkého najviac by Slovensku pomohlo práve to, čomu sa dnes tak veľmi bránime. Rozdiel medzi Bratislavou a Londýnom či Berlínom nie je vo veľkosti. Najväčším rozdielom je tá šeď.

Keďže Slovensko dodnes nepatrí medzi top turistické destinácie, ľudia v zahraničí by mýtus o pohostinnosti mohli živiť aj naďalej, hoci ju sami nezakúsili.

Dnes máme možnosť ukázať, že nie sme pokrytci ani užitoční idioti a že dejinný odkaz predchádzajúcich generácií interpretujeme správne.

KI vyhlasuje desiaty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Ako je to s tou našou slovenskou pohostinnosťou?

Pred sedemdesiatimi rokmi sa podaril dvom Slovákom útek z Osvienčimu, vďaka ktorému sa celý svet dozvedel o tom, čo sa v koncentračných táboroch skutočne deje.

Mená Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, dvoch slovenských Židov, ktorí utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime, aby podali svedectvo o masovom vraždení a krutosti, sú známe len neveľkému počtu z nás.