KI vyhlasuje štrnásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Len ten, kto si slobodu vybojoval, je jej hoden.

Československo, napriek svojim chybám, ktoré má predsa každý štát, bol jeden úspešný projekt, ktorý nám dal to, čo každý národ potrebuje – priestor na pokojný a nerušený rozvoj.

Ak chceme pochopiť, čo pre naše dejiny znamená Československo, musíme urobiť krok späť a snažiť sa predvídať, ako by sa vyvíjali bez jeho vzniku.

Pri pohľade na stručný prierez národných dejín 20. storočia, pozornému oku zrejme neujde akási záhadná a častá koncentrácia čísla 8 v dátumoch významných udalostí.

KI vyhlasuje trinásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému 100 rokov od vzniku Československa.

Áno, stali sme sa obeťami režimu, ale viktimizácia spoločnosti bez priznania našich početných zlyhaní sa stáva prekážkou pre absolútne prekonanie tejto kapitoly a mentálne splynutie s ostatnými demokratickými krajinami.

Revolúcia otvorila dvere tyranii a totalitnej moci. Pretvorila geopolickú mapu 20. storočia, keď sa Sovietsky zväz ako dôsledok tohto dejinného zvratu stal jedným z dvoch kľúčových hráčov studenej vojny.

Fenomény ako stalinizmus v ruskom kontexte alebo normalizácia v československom kontexte nesú v sebe jeden paradox vzhľadom na ich vplyv na kultúru a kultúrnosť. Vo všeobecnosti kultúru nivočia a bežného občana znekultúrnia, a to najmä v dlhodobom kontexte.

KI vyhlasuje dvanásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému 100 rokov od výstrelu z Aurory.

Odmietnutie zjednodušeného vysvetlenia Brexitu ako boja elít s obyčajnými ľuďmi neznamená, že politické a iné špičky nenesú veľký podiel viny.

Brexit je jasným signálem pro evropský establishment, otázkou je, jak jej bude interpretovat.

Ak sa niečo deje nad hlavami ľudí a proti ich vôli, nikdy to neveští nič dobré. Je preto nutné, aby sme najmä v dnešných časoch politiku opäť posunuli medzi občanov – začali riešiť ich problémy a to, čo ich trápi.

KI vyhlasuje jedenásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Ako ďalej po Brexite?

Zo všetkého najviac by Slovensku pomohlo práve to, čomu sa dnes tak veľmi bránime. Rozdiel medzi Bratislavou a Londýnom či Berlínom nie je vo veľkosti. Najväčším rozdielom je tá šeď.

Keďže Slovensko dodnes nepatrí medzi top turistické destinácie, ľudia v zahraničí by mýtus o pohostinnosti mohli živiť aj naďalej, hoci ju sami nezakúsili.