Ak sa niečo deje nad hlavami ľudí a proti ich vôli, nikdy to neveští nič dobré. Je preto nutné, aby sme najmä v dnešných časoch politiku opäť posunuli medzi občanov – začali riešiť ich problémy a to, čo ich trápi.
![Brexit ako príležitosť pre Európu](https://konzervativizmus.sk/wp-content/uploads/2010/12/SE3-254x254.jpg)
Ak sa niečo deje nad hlavami ľudí a proti ich vôli, nikdy to neveští nič dobré. Je preto nutné, aby sme najmä v dnešných časoch politiku opäť posunuli medzi občanov – začali riešiť ich problémy a to, čo ich trápi.
KI vyhlasuje jedenásty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Ako ďalej po Brexite?
Zo všetkého najviac by Slovensku pomohlo práve to, čomu sa dnes tak veľmi bránime. Rozdiel medzi Bratislavou a Londýnom či Berlínom nie je vo veľkosti. Najväčším rozdielom je tá šeď.
Keďže Slovensko dodnes nepatrí medzi top turistické destinácie, ľudia v zahraničí by mýtus o pohostinnosti mohli živiť aj naďalej, hoci ju sami nezakúsili.
Dnes máme možnosť ukázať, že nie sme pokrytci ani užitoční idioti a že dejinný odkaz predchádzajúcich generácií interpretujeme správne.
KI vyhlasuje desiaty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Ako je to s tou našou slovenskou pohostinnosťou?
Pred sedemdesiatimi rokmi sa podaril dvom Slovákom útek z Osvienčimu, vďaka ktorému sa celý svet dozvedel o tom, čo sa v koncentračných táboroch skutočne deje.
Mená Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera, dvoch slovenských Židov, ktorí utiekli z koncentračného tábora v Osvienčime, aby podali svedectvo o masovom vraždení a krutosti, sú známe len neveľkému počtu z nás.
Hoci porovnávať činy a hrdinstvá jednotlivcov je prakticky nemožné, keďže každý prípad si v sebe nesie svoje špecifiká, podmienky a subjektíva daného človeka, určitý meter sa nájsť dá.
KI vyhlasuje deviaty ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Hľadá sa Rudolf Vrba a Alfréd Wetzler.
Tatarka vo viacerých svojich dielach kritizoval pasivitu národa. Apatia občanov nikdy nevedie k rozvoju krajiny a spoločenských pomerov a už vôbec nie k slobode.
Od nežnej revolúcie prešlo už takmer štvrťstoročie. Za ten čas nám sloboda zovšednela. Dotýka sa nás každý deň, napriek tomu ju nevnímame. Tak ako všetky veci, ktoré si človek váži až po tom, čo ich stratí.
Znova som stroskotal. A znova to nebol pád skutočný: ocitol som sa opäť na rázcestí pochýb o sebe a svete naokolo, v ruinách vlastnej ilúzie.
KI vyhlasuje ôsmy ročník súťaže Študentská esej. Tentoraz na tému Dominik Tatarka a sloboda v neslobodnom a slobodnom svete.
Kto jednoslovne pomenuje americký sen v srdci Európy, až štúrovsky romantický príbeh končiaci katastrofou, zanechávajúci dlhú emóciu, s ktorou je ľahké sa stotožniť, nech mi prosím napíše.