Porota Ceny Dominika Tatarku sa schádza každý rok v zložení Dana Hučková, Vladimír Petrík, Martin Porubjak, Daniel Fischer, Ján Králik, Peter Zajac (predseda) a Martin M. Šimečka. Aj tento rok boli okrem nich členmi poroty i nositelia Ceny Dominika Tatarku za predchádzajúci rok, tentoraz nimi boli Ján Buzássy a Mikuláš Huba.
Práca poroty prebieha podľa jasných pravidiel. Každý člen poroty odovzdá predsedovi poroty svoj návrh a potom porota verejne diskutuje a hlasuje o dvoch najúspešnejších kandidátoch. Tento rok prebiehala diskusia o viacerých návrhoch z veľmi rozmanitých oblastí: o cestopisnej knihe Dušana Ondruška sop SUM SUM, o filme režiséra Martina Hanzlíčka, kameramana Richarda Krivdu na námet Fedora Gála Krátka dlhá cesta, o básnickej zbierke Karola Chmela Chiaroscuro a o knihe esejí Juraja Mojžiša o slovenských výtvarníkoch a fotografoch dvadsiateho a prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia Voľným okom II.
Do druhého kola postúpila zbierka Karola Chmela a výtvarné eseje Juraja Mojžiša, v poslednom kole sa porota rozhodla konsenzuálne pre Juraja Mojžiša.
Na obzore sa tak v každom prípade objavil autor strednej generácie, ktorého životná skúsenosť je iná ako predchádzajúcich nositeľov Ceny, ktorí vzdorovali podobne ako Dominik Tatarka pookupačnej „normalizácii“. Dnes sa už začína stále výraznejšie ukazovať, že odvahu a statočnosť treba preukazovať za každej vonkajšej situácie, aj v časoch slobody, a to možno v ešte väčšej miere. Tu bude v budúcnosti celkom iste nový rezervoár kandidátov na cenu Dominika Tatarku.
Tvorba Juraja Mojžiša je rozsiahla a rozľahlá. Je výtvarný teoretik, historik, kritik, esejista, scénický výtvarník a príležitostný filmár. Vydal výtvarné monografie Rudolf Fila (Bratislava, Slovart, 1997), Albert Marenčin (Bratislava, Vydavateľstvo PT, 1998), Marián Čunderlík (Bratislava, Slovart, 2001), Galandovci 1, 2 (Bratislava, Q-EX, 2003, 2008), odborne spolupracoval na monografii Barbary Bodorovej a Petra Zajaca Obrazy Oskára Čepana (Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006), napísal filmové eseje Použi ma ako stránku knihy (Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2004), monografiu Albert Marenčin – filmár na križovatkách času (Bratislava, Slovenský filmový ústav, 2007), editoval koláž textov Oskára Čepana o výtvarnom umení Znepokojené múzy (Bratislava, SCCA, 1999) so svojimi rozsiahlymi komentármi a v posledných rokoch napísal dve knihy esejí o svetových a slovenských výtvarníkoch Voľným okom a Voľným okom II (Bratislava, F. R. & G., 2007, 2009).
Eseje sú dvojitým holdom výtvarnému umeniu a literatúre a potvrdením jeho rozrastajúceho sa záujmu o dve línie moderného výtvarného umenia na Slovensku. Ich jadro stelesňujú u Mojžiša galandovci ako reprezentanti figurálnej, „zobrazujúcej“ avantgardy a príslušníci skupiny Konfrontácie ako predstavitelia abstraktného umenia.
Pozoruhodný je u Mojžiša trojitý vzťah medzi obrazom a slovom. Všíma si výtvarné prejavy spisovateľa Pavla Vilikovského, fascinuje ho intermediálny vzťah viacznačnosti gestického záznamu dotyku ruky a papiera, keď sa ešte čiara „vzpiera jazyku“, a sebareflektívne ho zaujíma artikulácia obrazu slovom vo vlastných múzických textoch.
Juraj Mojžiš od vydania knihy Voľným okom II napísal pre časopis Romboid ďalšie eseje. Dnes je už zrejmé, že si vytvára svoju vlastnú mapu moderného výtvarného umenia, do ktorej zanáša ďalšie a ďalšie uzly a vznikajú v nej stále nové trajektórie a presieťovania.
Autor je predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku. Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2010.
Videozáznam zo slávnostného udeľovania Ceny Dominika Tatarku za rok 2009 si môžete pozrieť tu.
