Cena Dominika Tatarku sa utvára ako živý reťazec. Ocenenie Olega Pastiera (1952) je nenáhodné, objavil sa už predtým medzi nominantmi, a že k nemu došlo pri príležitosti Tatarkovej nedožitej storočnice, bola tak trochu aj šťastná zhoda okolností.
Oleg Pastier, básnik, prozaik, dokumentarista, rozhlasový autor, vydavateľ časopisu Fragment a jeho knižnej edície F. R. & G. predstavuje na Slovensku tak ako málokto tatarkovskú kontinuitu. Vydal v samizdate básnické zbierky Tieň Chamraj, 1981 a Pavúčie hniezda, 1982; v slobodných časoch Plot, 1992; Oko za zub, 1995; Možno, 2003, koláž básnických fragmentov Album, 2006. Pripravil knihu rozhovorov s Albertom Marenčinom Nezabúdanie, 2004, s ďalšími autormi Z protiľahlého brehu, 2008. Je autorom dvoch dokumentárnych kníh o básnickej skupine Osamelí bežci Pohybliví v pohyblivom, 2007 a Pohybliví nehoria, 2009, spolu s Ivanom Kadlečíkom je autorom kaleidoskopickej prózy Spytovanie, 2010, a napokon autorom koláží Za ozvenou tichých hlasov, 2011 a Za ozvenou tichých hlasov II, 2012.
Oleg Pastier je básnikom, ale aj básnickým danteovským sprievodcom po slovenskej literatúre. Sprevádza na ceste tých, ktorých má rád: Dominika Tatarku už v samizdatových časoch, neskôr Alberta Marenčina, Ivana Laučíka, Petra Repku, Ivana Štrpku a Ivana Kadlečíka. Potom Štefana Krčméryho, Thea H. Florina, Ela Havettu, Pavla Hrúza, Tomáša Janovica a výtvarníkov zo Skupiny Mikuláša Galandu. Ako píše o svojej knihe „piatich scenárov a piatich koláží“ Za ozvenou tichých hlasov II, za ktorú dostal Cenu Dominika Tatarku, pokúsil sa v nej „o pochopenie a následné znovuzloženie fragmentov roztrúsených právd a poloprávd dôležitých dejinných udalostí, ktoré zásadným spôsobom zasiahli a následne určovali naše vzostupy a pády v rokoch 1948 –1989“. Oleg Pastier je v dnešnom čase nepamäti živou pamäťou našich čias. Nevyzývavou, nestojí v rade na pocty, radšej chodí sám, v tichom spoločenstve svojich autorov. Vytrvalo, bez okázalosti, s nebývalou stálosťou. Preto si Cenu Dominika Tatarku zaslúžil práve v čase tatarkovského jubilea.
Ani český spisovateľ, esejista a publicista Ludvík Vaculík nikdy v živote nestál v rade na pocty. Keď Dominik Tatarka na sklonku života zvažoval, komu z českých spisovateľských druhov by vzdal poctu, menoval vedno s Václavom Černým a Václavom Havlom Ludvíka Vaculíka. Nemohol mu ju už udeliť. Spravili to pri jeho storočnici doterajší nositelia Ceny Dominika Tatarku. Ako výlučné, ojedinelé gesto poslali Ludvíkovi Vaculíkovi list s Poctou nositeľov Ceny Dominika Tatarku. Slovenská pošta ho doručila tiež tak trochu výnimočne, s príležitostnou známkou a pečiatkou. Spečatila tak udalosť, ktorá bude zapísaná v análoch Ceny Dominika Tatarku za rok 2012 spolu s Olegom Pastierom.
Oleg Pastier: Za ozvenou tichých hlasov II (Päť scenárov, Päť koláží)
Vydavateľ: F.R. & G.
Rok vydania: 2012
ISBN: 9788089499151
Autor je predseda Poroty Ceny Dominika Tatarku.
Článok bol publikovaný v Konzervatívnych listoch 03/2013.
Viac o Cene Dominka Tatarku za rok 2012 nájdete tu.
