Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku bolo v minulom roku také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval 231,6 dňa na ich zaplatenie.

Celkové bremeno povinných platieb na Slovensku bolo v minulom roku také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval 231,6 dňa na ich zaplatenie.
Ľudia na Slovensku si môžu do konca roka vydýchnuť. Od piatka (22. 8. 2025) už nepracujú pre štát, ale konečne pre vlastné peňaženky.
Celkové bremeno daní ako povinných platieb sa v tom roku medziročne zvýšilo a Deň daňového odbremenenia sa posunul na 22. august.
V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá analytik Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika Dušan Sloboda.
Zvyšovanie dane z nehnuteľností cieli na hlavnú časť majetku domácností. Potrebujeme komplexnú zmenu v oblasti územných samospráv, a to nielen financovania.
Analytik KI Dušan Sloboda sa pre denník SME vyjadroval k téme miestnych daní.
Stretneme sa vo štvrtok 3. 10. o 10:30 hod. pred Viedenskou bránou na konci Zámockej ulice v Bratislave.
Deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, hypoteticky pripadol na 20. augusta. Viac k téme Peter Gonda v štúdiu STVR.
Celkové bremeno daní ako povinných platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 230 dní (230,2 dňa) na ich zaplatenie a až od 232. dňa by nemusel platiť nijaké.
Verejná správa prostredníctvom výdavkov prerozdeľuje enormne veľkú časť zdrojov vytvorených v ekonomike a presúva ich na základe politických rozhodnutí do menej efektívnejších činností.
Deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, pripadol na 21. augusta. To je o 2 dni neskôr ako v minulom roku a o 11 dní neskôr ako v roku 2015.
Odpovede riaditeľa KI Petra Gondu na otázky Energie-portal.sk o solidárnom príspevku, teda zdanení tzv. nadmerných ziskov (windfall tax).
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 228 dní na ich zaplatenie a až od 230-teho dňa by nemusel platiť nijaké povinné platby.
Štát rozhoduje skoro o dvoch tretinách príjmov zamestnancov. Peter Gonda vysvetľuje, ako k tomuto výpočtu analytici dospeli.
Až 63 % mzdových nákladov zamestnancov ide na dane, odvody a iné poplatky.