V tomto roku mestá a obce zvyšovali dane z nehnuteľností len minimálne. Obce majú hlavný príjem z podielovej dane z príjmov fyzických osôb.

O daňovo-odvodovej záťaži v štúdiu TA3 hovoril Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Daňové bremeno sa v roku 2019 vyšplhalo na 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom.

Deň daňového odbremenia na Slovensku hypoteticky pripadol na 22. augusta, čo je o 3 dni neskôr ako v minulom roku a až o 12 dní neskôr ako v roku 2015.

Množstvo miest a obcí na Slovensku v budúcom roku zvýši dane z nehnuteľností, poplatky za odpad, prípadne zavedú poplatok za rozvoj.

Bremeno daní tak presahuje 60 % a je nadmerné. V ostatných rokoch pritom rastie a zvýšiť ho ešte môžu v roku 2019 napríklad daň z neživotného poistenia, rekreačné poukazy a dočasný odvod z obchodných reťazcov a neskôr ďalšie nápady „starých a nových politikov“.

O daňovej záťaži v štúdiu TA3 rozprával Peter Gonda, riaditeľ Konzervatívneho Inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Celkové daňové bremeno v minulom roku dosiahlo 62,5 % vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.

„Chladný marec pomaly končí, čas na daňové priznanie. Slabý žalúdočný kŕč mi pripomenie, že sa ma to týka,“ znejú slová piesne Slobodnej Európy. Každá daň sa nás týka, komplexná diskusia o nich však chýba.

Úvahy o „presune“ ministra financií Petra Kažimíra na post guvernéra NBS zatieňujú problémy súvisiace s daňami, ktoré by po ňom ostali. Tie nie sú v plnom rozsahu viditeľné aj preto, lebo ľudia väčšinou nevedia, o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát.

Štátu platíme čoraz viac. Po odrátaní daní a odvodov zostane našim zamestnancom iba tretina z celkovej ceny práce.

Celkové daňové bremeno občanov Slovenska v ostatných rokoch neustále rastie. V minulom roku sa dokonca vyšplhalo až na 63 percent vo vzťahu k priemernej odmene patriacej zamestnancovi.

Zatiaľ čo vláda sa hrdí priaznivými makroekonomickými ukazovateľmi, ľudia sú čoraz viac daňovo preťažení. Celkové daňové bremeno na Slovensku totiž v minulom roku vzrástlo až na 61,86 % z priemernej odmeny patriacej zamestnancovi. Zamestnanec s priemernou mzdou tak pracoval na zaplatenie všetkých daní takmer 226 dní v roku a až od 227. dňa začal zarábať pre seba a svoju rodinu.

Kto má poschodový dom, má platiť daň z každého podlažia. Teraz sa väčšina domov zdaňuje najmä podľa zastavanej plochy.

Podľa ekonóma Petra Gondu sme tento rok až do 24. augusta pracovali na štát. Pritom vláda už chystá ďalšie daňové bremená.