KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.

KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.
Návrh novely zákona, ktorý by upravoval predaj štátnej pôdy, predpokladá predaj štátnej pôdy mechanizmami, ktoré pripomínajú spôsoby „porcovania štátu“ počas gangsterskej Mečiarovej privatizácie.
Problém so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), ktorý vyvolal koaličnú krízu, sa nezačal za Ficovej, dokonca ani predtým za Dzurindovej vlády. Ten pretrváva od roku 1992, keď fond vznikol.
Autor analyzuje stav i perspektívy poľnohospodárskej politiky a výsledky pôdohospodárstva v roku 2005 v ukazovateľoch dôležitých pre ďalší priaznivý vývoj pôdohospodárskeho odvetvia, ako i vplyv vládnych nástrojov a opatrení na rozvoj pôdohospodárstva.
Návrh komisie, podľa ktorého má únia uhrádzať farmárom v plnej výške časť produkcie ovocia a zeleniny, ktorá bude distribuovaná školám, nemocniciam alebo väzniciam, nie je z hľadiska politických nástrojov vlád veľmi inovatívny.
Existuje viacero dobrých dôvodov, prečo je potrebné predať štátne pôdy a pôdy nezistených vlastníkov. Súkromné vlastníctvo, na rozdiel od štátneho, je prirodzené a dobre identifikované.
Ministerstvo pôdohospodárstva sa nedokáže zbaviť nezmyselnej predstavy o potrebe závlah ako verejného záujmu.
Minister pôdohospodárstva sa ocitol v paľbe kritiky za svoje bývalé podnikateľské aktivity, ako aj pretrvávajúce blízke kontakty s podnikateľmi v odvetví, v ktorom v súčasnosti rozhoduje o správe majetku a prerozdeľovaní dotácií.
Príspevkové organizácie (PO) spadajúce do pôsobnosti vlády a jej rezortov predstavujú výraznú výdavkovú záťaž pre verejnú správu.
Pozrite si prezentáciu Radovana Kazdu, ktorá odznela seminári Vybrané politiky EÚ, ktorý v Bratislave organizovalo Centrum pre európsku politiku dňa 10. novembra 2005 v Bratislave.
Systém „organizovania“ trhu zo strany Európskej únie doviedol agrárny trh k prebytkom komodít a neustálemu kolísaniu cien: od dramatických prepadov, ktoré vedú až k spaľovaniu produktov (napríklad obilia), až po extrémny nárast cien v porovnaní s trhmi mimo únie.
Podnikateľské aktivity vysokých štátnych úradníkov z Ministerstva pôdohospodárstva SR odhalili ďalší morálny problém, ktorý so sebou nesie podpora poľnohospodárov z verejných financií.
Fakty naznačujú, že zrušenia doplatku k priamym platbám zo štátneho rozpočtu sa netreba obávať.
Vo vlastníctve štátu tak ostáva podnes „horúci zemiak“ – majetok neustále strácajúci svoju hodnotu, ktorá však ešte môže činiť niekoľko desiatok až stoviek miliónov korún.
Autor analyzuje stav a perspektívy poľnohospodárskej politiky, ako aj výsledky poľnohospodárskej výroby v roku 2004 v súvislostiach.