Školy by si mali tvoriť vlastné učebné programy, tvrdí Zuzana Humajová z Konzervatívneho inštitútu.

Vyučovacia hodina bude aj naďalej pod taktovkou štátu. Až 70 percent toho, čo sa budú deti učiť, totiž určí ministerstvo školstva, zvyšok bude na učiteľoch.

Slovenskí žiaci v cudzích jazykoch nevynikajú a rovnako sú na tom aj ich učitelia. Ministerstvo školstva sa rozhodlo výučbu zmeniť, ale chýbajú mu kvalifikovaní pedagógovia i peniaze.

Napriek tomu, že ide o doteraz najprogresívnejší reformný materiál z dielne Ministerstva školstva, návrhy, ktoré obsahuje, stále nemajú systémový charakter.

Školský zákon by mal deti odbremeniť od memorovania, priniesť na školy viac tvorivosti a umožniť školám prispôsobiť sa záujmom detí a rodičov.

Minister školstva Ján Mikolaj chce z ôsmich krajských školských úradov vytvoriť jeden štátny úrad. K téme sa vyjadrovala i analytička KI Zuzana Humajová.

Prednáška Stanislava Štecha na tému Poslanie školy – chrániť kultúru a rozvíjať dieťa.

Pozrite si prezentáciu analytičky KI Zuzany Humajovej, ktorú prezentovala na konferencii Manažment školy dňa 26. apríla 2007 v Banskej Bystrici.

KI organizoval v Bratislave dňa 20. apríla 2007 prednášku Stanislava Štecha na tému Poslanie školy – chrániť kultúru a rozvíjať dieťa.

Analytička Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Zuzana Humajová si myslí, že rezort školstva zrejme neurobí skutočnú reformu školstva, ale len kozmetické úpravy.

Analytička KI pre oblasť školstva Zuzana Humajová v minirozhovore pre HN.

Školská reforma má oveľa širší rozmer ako len obrat vo vzdelávaní od memorovania k tvorivosti.

KI predkladá na verejnú diskusiu ucelenú stratégiu konkrétnych reformných krokov, ktorými musí prejsť slovenské regionálne školstvo, ak majú zo škôl vychádzať vzdelaní a rozhľadení absolventi pripravení pre život, ďalšie štúdium a prácu.

Stiahnite si publikáciu, ktorá vyšla v rámci projektu Čitateľská gramotnosť ako problém kvality vzdelávania v slovenskom základnom školstve.

Zdá sa, že odborníci na výchovu a vzdelávanie chcú v opojení zo svojej výnimočnej profesionality definitívne rozpustiť hranice, ktoré tradične vymedzovali potrebný, ale nevyhnutne obmedzený priestor externe plánovaného vplyvu na život detí a na slobodný priestor dospelých ľudí.