Zdá sa, že inokedy nadmieru tvorivých bruselských úradníkov postihla kríza invenčnosti. Rok 2013 bol totiž vyhlásený za Európsky rok občanov. Podobne tematicky ladený európsky rok sme tu však mali len nedávno.

O peniaze ide vždy až v prvom rade. To platí aj v prípade Európskej únie (EÚ), nech sú reči o budovaní spoločného európskeho domu bez vojen akokoľvek vznešené. Potvrdzuje to aj debata o rozpočte EÚ a tiež o finančnom rámci na roky 2014-2020.

Neprehľadné prerozdeľovanie a zlodejiny v obstarávaní. Zatajovanie informácií. Neplnenie nezmyselného cieľa stierať regionálne rozdiely. Táraniny politikov o čerpaní. Pochybná efektívnosť a neuveriteľné plytvanie. Aj tak sa dá vnímať našich prvých viac než sedem rokov skúseností s eurofondmi.

Ôsme parlamentné voľby v ponovembrovej histórii Slovenska máme za sebou. Politickí komentátori, politológovia a analytici ich už okomentovali a zanalyzovali snáď zo všetkých strán. Čím boli tieto voľby výnimočné?

Výdavky eurorozpočtu rastú a vo výhľade sú i únijné dane. Nie je možné znižovať platby členských štátov do rozpočtu EÚ bez okresania záväzkov, teda výdavkov.

Reflexia a schopnosť priznať si chyby a zrušiť chybné rozhodnutia eurointegračným politikom chýbajú.

Už prešli takmer dva roky, odkedy je barónka Catherine Ashton „vysokou predstaviteľkou Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku“.

Ak ste sa v období rokov 2001 až 2010 zúčastnili na nejakej konferencii, ktorá sa akýmkoľvek spôsobom týkala Európskej únie alebo európskej integrácie, nepochybne aspoň jeden rečník aspoň jedenkrát spomenul Lisabonskú tragédiu. Pardon, stratégiu.

Logika neúprosne velí mať jedno sídlo Európskeho parlamentu – v Bruseli. V prípade Európskej únie však logika veľmi často nefunguje.

Niektorí európski politici a analytici uverili, že Lukašenko sa zmenil a bude ochotný postupne sa vzdať svojej absolútnej moci.

KI dňa 9. decembra 2010 prezentoval výsledky aktuálneho prieskumu verejnej mienky zameraného na postoje slovenských občanov k nedemokratickým režimom a podpore demokracie a občianskych slobôd v zahraničí.

Vláda, minister a ministerstvo si musia zvyknúť, že mimovládne organizácie tu nie sú preto, aby ich potľapkávali po pleciach, akí sú fajn.

Eurobarometer hlási nárast miery nedôvery občanov k EÚ. Európski politici by sa nad týmito výsledkami prieskumu verejnej mienky mali vážne zamyslieť.

Slovenské „nie“ pôžičke Grécku nie je v rozpore s platnými mechanizmami solidarity v EÚ.

V oboch častiach bývalej federácie sa v čase, keď vzniká tento článok, delia ministerské kreslá a dohadujú najdôležitejšie body vládnych programov.