November 1989 je míľnikom moderných dejín Slovenska. So vznikom Československa v roku 1918 a so Slovenským národným povstaním v roku 1944 tvorí trojhviezdie dejín Slovenska dvadsiateho storočia.

Takýto je koniec panslavizmu, mýtu o všeslovanskej vzájomnosti, za ktorou sa v posledných storočiach skrýval panslavistický sen o ruskej nadvláde nad svetom.

November 1989 sa aj vďaka Mirovi Cipárovi vo významnej miere zakladá na kultúre a kultúrnosti. Kým bude existovať tento étos Novembra 1989, bude existovať aj jeho zmysel.

Zomrel Marián Mudroch (25.06.1945 – 31.07.2019), významný slovenský výtvarník, člen Skupiny A-R, dobrý priateľ Konzervatívneho inštitútu Milana Rastislava Štefánika.

Zomrel Oleg Pastier (17. 4. 1952 – 15. 3. 2018), básnik, esejista, vydavateľ, časopisecký šéfredaktor a rozhlasový redaktor, editor viacerých zväzkov výnimočnej korešpondencie.

V nedeľu 19. novembra zomrel literárny vedec Vladimír Petrík, literárny historik, znalec a zavätený komentátor súčasnej slovenskej literatúry, dlhoročný vedecký pracovník Ústavu slovenskej literatúry (Literárnovedného ústavu) SAV, od vzniku spoľahlivý a vytrvalý člen poroty Ceny Dominika Tatarku v Konzervatívnom inštitúte Milana Rastislava Štefánika.

Ficova vláda má za sebou sto dní. Vo svojom programovom vyhlásení si uložila smelé ciele. No rýchlosťou svojho vnútorného rozvratu prekonáva všetky doterajšie kabinety.

Netreba zabúdať na to, čo je cieľom extrémistov. Takzvaná domobrana je len prvým krokom na ceste k totalite.

Pri prezentácii knihy rozhovorov Jána Štrassera s Františkom Mikloškom Rozhovory o dobe a ľuďoch zaznel tento príhovor Petra Zajaca, dlhoročného priateľa obidvoch autorov rozhovorov.

Vláda si vpísala do Programového vyhlásenia, že „chce prekonať deliace čiary 90. rokov“ a že nastáva čas „historického kompromisu pravice a ľavice“. To znie pekne, otázne je len, čo to znamená.

retia vláda Roberta Fica je svojou podstatou rovnaká ako predošlé. Prvý raz po roku 1989 však znamená spoločnú vládu autokratických, nacionalistických a demokratických síl.

Na Slovensku sa hrá politická hra s falošnými kartami.

Hovorilo sa v nich o všeličom. O tom, pre koho pracujú politici, alebo nám to aspoň chcú vsugerovať. O tom, že bez nich to nepôjde. O tom, že ide o všetko.

Koniec Schengenu, lebo o ňom hovoríme ako o začiatku rozpadu Európskej únie, nemusí nastať dekrétom. Fakticky sa už odohráva krokmi jednotlivých štátov, o ktorých sa ako vždy vraví, že sú dočasné.

Politickú elitu, ktorá si robí obchod z nešťastia iných, som si nezvolil. Ale nevybral som si ani zbabelú politickú elitu, ktorá sa nevie vzoprieť najnižším pudom a ako pavlovovský pes breše spoza plota na vlastný svet.