Milošević sa stal identifikačnou figúrou sna o veľkom Srbsku. Výsledky toho sna sú známe.

V Číne vládne marxisticko-leninská strana, ktorá využíva bez zábran všetky prednosti kapitalizmu, ale drží nad hospodárstvom štátnu kontrolu.

Ficova vláda hľadá kontinuitu s oboma prednovembrovými režimami. Je ako auto v protismere, ktorého vodič si myslí, že v protismere sú všetci ostatní a že sa mu nič nemôže stať.

To námestie najprv nebolo. Bol len voľný priestor pred vnútornými hradbami mesta, ktorý nesmel byť zastavaný. Potom pribudol na jeho dolnej časti pred Laurinskou bránou Obilný trh, ale ten sa vtedy volal Getreidemarkt.

Hannah Arendtová kedysi, v temnotách minulého storočia, napísala: „Dobré veci v dejinách majú obyčajne veľmi krátke trvanie.

Prečo Günter Grass slúžil ako mladý chlapec v SS? Prečo o tom vyše šesťdesiat rokov mlčal? Čo o tom píše v autobiografii? Je udržateľná rola intelektuála ako morálnej inštancie?

Politická elita sa dnes zacykluje. Vládna špička, ktorá nesie najväčšiu zodpovednosť, opakuje staré vzorce správania.

Cena Dominika Tatarku bola už od začiatku spojená s výtvarným darom – obrazom významného slovenského výtvarníka. Daniel Fischer, ktorý vyberal v mene poroty spisovateľsko-výtvarné dvojičky, hľadal aj tu vnútorné spojenie medzi Dominikom Tatarkom, ktorý mal intímny vzťah k výtvarnému umeniu a súčasnými slovenskými výtvarníkmi.

Spoločnou črtou, ktorá spája tvorbu skupiny A-R, je zdvojenosť pohľadu.

Ako sám raz jano Langoš povedal, na obežnú dráhu ho medzi nás vystrelila jeho žena Gaba. Potom sme spolu prešli všetkým dobrým aj zlým.

Holokaust zažil po druhej svetovej vojne tri vlny.

Trojjedinosť osudu žien, premien amerického života a zápasu o povahu moderného umenia dvadsiateho storočia priviedla zrejme Johna Udpika k napísaniu románu Hľadaj moju tvár.

Vo viacerých kľúčových oblastiach sa reformy na Slovensku ešte vôbec nezačali. Ide pritom o kľúčové reformy „druhej generácie“, ktoré sa priamo dotýkajú dlhodobého formovania sociálneho správania každého jednotlivého človeka.

Vyvrcholením modernej poézie sa stala avantgarda so svojím heslom permanentnej básnickej revolúcie.

Národná rada Slovenskej republiky nevpustila do brán parlamentu Lipšicovu novelu zákona o prokuratúre ani Froncov návrh školského zákona.