O globálnej ekonomike, krízach, inflácii, dôsledkoch menovej politiky aj o probléme ekonomického vzdelávania

Reťaz občianskych protestov v arabských krajinách a zvlášť v Egypte, ktorá pôsobí ako isté epicentrum, znamená vážnu výzvu pre politiku USA a EÚ.

Je morálka prirodzená? A v akom zmysle možno povedať, že človek je „živočích politický“?

Z okolností samotných ešte nepovstávajú vojny, totalitné režimy ani teror. Tie vznikajú až tam, kde k okolnostiam pristúpi zámer a vôľa.

Z Mníchovského diktátu sa niekedy vyvodzuje i poučka, že v medzinárodnej politike majú pravdu zásadne odhodlaní „idealisti“ a nikdy nie váhaví „realisti“.

Náboženské očakávania sa vyskytujú v mnohých podobách. Na tomto mieste bude reč najmä o ich patologických deformáciách. Tie môžu viesť ku konaniu, ktorého dopady môžu predstavovať v lepšom prípade komické príbehy, inokedy však strašné katastrofy.

Prišiel čas na opätovnú reflexiu. Čas na to, aby sme sa pozviechali z novozískanej letargie a pripomenuli si, že november 1989 nebol lacný dar, ktorý smieme prehajdákať.

Pred 66 rokmi napadli Hitlerove armády Sovietsky zväz. Rusko bolo na vojnu katastrofálne nepripravené, Stalinova paranoja, bedárska servilita jeho podriadených a hlúposť vojenských veliteľov spôsobili Rusku obrovské straty.

Skutočná podstata terorizmu, ktorý zničil „dvojičky“ nespočíva ani vo vrodenej skazenosti moslimskej spoločnosti, ani v bytostnej nevinnosti Západu.

Výsledky: 20 miliónov mŕtvych, koniec monarchie v Rusku, Rakúsku a Nemecku, zánik Rakúsko – Uhorska, vznik nového geopolitického „vákua“ v strednej a východnej Európe, a tak ďalej.

Aké ospravedlnenie uspokojí tých, čo nenávidia, pretože chcú nenávidieť? Vyvráti akékoľvek ospravedlnenie to, čo vyslovil iránsky vodca Alí Chameneí: že vraj pápežov prejav je článok v reťazi izraelsko-amerického sprisahania?

Kam sa podela globalistická eufória 90. rokov? Kde je dnes triumfalistická viera v to, že „demokracia nemá alternatívu“?

Tretie výročie irackej vojny uplynulo prednedávnom, stále je však príležitosť na rekapituláciu a na vyslovenie osobného názoru.

Keď som publikoval knižku Diablova práca, uložil som si zásadu neodpovedať aspoň v úvodnej fáze na recenzie (ak, pravda, nejaké budú).

V jednej sci-fi epizóde komentuje astronaut vlastnú chybu, ktorá vedie k jeho záhube: „Hovorili: ži a uč sa … Ale problém, zdá sa, spočíva v žití, počas ktorého sa učíme.“