Ukázalo sa, že pravdu mal Samuel Huntington, ktorého šli pred dvadsiatimi rokmi pre jeho Stret civilizácií ukrižovať, hoci len triezvo hovoril, že bipolárny systém nenahradí unipolárny, ale multipolárny, že jeho švy budú prebiehať na hraniciach odlišných kultúr, že to môže viesť ku konfliktom a že si treba chrániť svoj slobodný svet.

Máme za sebou štyri návrhy štátneho rozpočtu, tri roky a dve vlády od času, kedy sa v rámci konsolidácie verejných financií začala spomínať potreba vykonať audit verejnej správy. Dodnes ho niet. Prečo?

Ministerstvo propagandy je pre totalitné režimy vlastné. Mala ho Hitlerova nacistická Tretia ríša, má ho dnešná komunistická Čína, tak prečo nie Venezuela ponechaná Chávezom napospas jeho bezradnému nástupcovi?

Kto si dnes spomenie na to, že pred dvadsiatimi rokmi bolo euro zástancami „stále užšej únie“ promované ako mena, ktorá EÚ zabezpečí ekonomickú a menovú stabilitu a ochráni nás pred všetkými krízami, na večné veky vekov amen?

Októbrové iniciatívy Ficovej vlády nesmerovali k rozširovaniu občianskych práv, ale k ich zužovaniu. Občianska verejnosť by nemala ostať ticho. A defenzíva nestačí. Len brániť status quo je málo.

Rozpočet je v značnej miere postavený na jednorazových opatreniach a na úkor tvorcov ekonomických hodnôt. Zvyšuje verejné výdavky a prehlbuje ich deformovanú štruktúru, bez viditeľnejších úspor a štrukturálnych výdavkových zmien.

Doba po augustovej okupácii 1968 bola časom beznádeje. Normalizácie, stagnácie a neviery v možnosť zmeny. November 1989 väčšinu zaskočil a jedno z jeho kľúčových posolstiev, že zmena je možná, už vybledlo a čoraz hlasnejšie počuť slová, že sa nedá nič zmeniť.

V blížiacom sa závere desiateho roka členstva Slovenska v Európskej únii sa bilancovaniu nevyhneme. O to viac to platí pre eurofondy, ktoré spolu s európskymi reguláciami výrazne formujú nielen politický život takmer v každej z nových členských krajín ešte roky od vstupu do EÚ.

Peter Gonda, riaditeľ KI, v 125-stranovej knihe Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie zhrňuje systémové príčiny problémov menovej únie a pripomína aj niektoré nenaplnené očakávania, ktoré sa s eurom spájali pred jeho zavedením na Slovensku.

Súčasná ekonomická kríza je v istom zmysle v prvom rade krízou kultúrnych hodnôt. Práve preto nemôže byť jej prekonanie len vecou ekonomiky, ale aj a najmä otázkou kultúrnosti.

Prítomnosť korupcie na eurofondovom lôžku zakázať nedokážeme, možno len obmedziť frekvenciu návštev.

Pokým naša politika degenerovala v kanibalizme vzájomného straníckeho požierania, v egoistických podrazoch, zradách a vykrúcaní krkov, zborila sa v rozpore medzi silnými slovami a slabými činmi a zmenila z verejnej služby na politickú živnosť, emancipovali sa komunisti, agenti ŠtB, xenofóbi a populisti, ktorí majú jedno spoločné: pľujú na demokraciu.

Titul publikace Euro v Česku: ano, či ne? může leckomu v době, kdy se v eurozóně hraje o její vlastní přežití, připadat nepatřičný. Faktem ale zůstává, že Česká republika je i nadále „státem, na který se vztahuje výjimka“ a právní závazek přijmout euro, který na sebe Česko vzalo vstupem do Evropské unie, trvá.

Úpadok v kvalite produktov priamo zasahuje naše každodenné životy a neraz ich aj ohrozuje. Na individuálnej úrovni spotreba nekvalitných výrobkov vyžaduje od spotrebiteľov dodatočný čas a úsilie.

Napriek všetkým vášňam okolo Obamacare vo Washingtone, v jednej otázke panuje zvláštna zhoda. Ide o efekt západky, teda fenomén rastu štátnej moci v dobe kríz a vojen. Žiadna zo strán tento pojem nepoužíva, ale obe ho verne vyznávajú.