Kto si dnes spomenie na to, že pred dvadsiatimi rokmi bolo euro zástancami „stále užšej únie“ promované ako mena, ktorá EÚ zabezpečí ekonomickú a menovú stabilitu a ochráni nás pred všetkými krízami, na večné veky vekov amen?

Októbrové iniciatívy Ficovej vlády nesmerovali k rozširovaniu občianskych práv, ale k ich zužovaniu. Občianska verejnosť by nemala ostať ticho. A defenzíva nestačí. Len brániť status quo je málo.

Rozpočet je v značnej miere postavený na jednorazových opatreniach a na úkor tvorcov ekonomických hodnôt. Zvyšuje verejné výdavky a prehlbuje ich deformovanú štruktúru, bez viditeľnejších úspor a štrukturálnych výdavkových zmien.

Doba po augustovej okupácii 1968 bola časom beznádeje. Normalizácie, stagnácie a neviery v možnosť zmeny. November 1989 väčšinu zaskočil a jedno z jeho kľúčových posolstiev, že zmena je možná, už vybledlo a čoraz hlasnejšie počuť slová, že sa nedá nič zmeniť.

V blížiacom sa závere desiateho roka členstva Slovenska v Európskej únii sa bilancovaniu nevyhneme. O to viac to platí pre eurofondy, ktoré spolu s európskymi reguláciami výrazne formujú nielen politický život takmer v každej z nových členských krajín ešte roky od vstupu do EÚ.

Peter Gonda, riaditeľ KI, v 125-stranovej knihe Eurozóna a alternatívy európskej ekonomickej integrácie zhrňuje systémové príčiny problémov menovej únie a pripomína aj niektoré nenaplnené očakávania, ktoré sa s eurom spájali pred jeho zavedením na Slovensku.

Súčasná ekonomická kríza je v istom zmysle v prvom rade krízou kultúrnych hodnôt. Práve preto nemôže byť jej prekonanie len vecou ekonomiky, ale aj a najmä otázkou kultúrnosti.

Prítomnosť korupcie na eurofondovom lôžku zakázať nedokážeme, možno len obmedziť frekvenciu návštev.

Pokým naša politika degenerovala v kanibalizme vzájomného straníckeho požierania, v egoistických podrazoch, zradách a vykrúcaní krkov, zborila sa v rozpore medzi silnými slovami a slabými činmi a zmenila z verejnej služby na politickú živnosť, emancipovali sa komunisti, agenti ŠtB, xenofóbi a populisti, ktorí majú jedno spoločné: pľujú na demokraciu.

Titul publikace Euro v Česku: ano, či ne? může leckomu v době, kdy se v eurozóně hraje o její vlastní přežití, připadat nepatřičný. Faktem ale zůstává, že Česká republika je i nadále „státem, na který se vztahuje výjimka“ a právní závazek přijmout euro, který na sebe Česko vzalo vstupem do Evropské unie, trvá.

Úpadok v kvalite produktov priamo zasahuje naše každodenné životy a neraz ich aj ohrozuje. Na individuálnej úrovni spotreba nekvalitných výrobkov vyžaduje od spotrebiteľov dodatočný čas a úsilie.

Napriek všetkým vášňam okolo Obamacare vo Washingtone, v jednej otázke panuje zvláštna zhoda. Ide o efekt západky, teda fenomén rastu štátnej moci v dobe kríz a vojen. Žiadna zo strán tento pojem nepoužíva, ale obe ho verne vyznávajú.

Naliehavým problémom je dlhový strop. Jeho zvýšenie si vyžaduje skôr rokovania o otázkach, ktoré ovplyvňujú dlh – konkrétne dane a výdavky, než obrátenie pozornosti na zákon o dostupnej zdravotnej starostlivosti z roku 2010 (tzv. Obamacare), ktorého „neodfinancovanie“ nie je bez zrušenia zákona možné.

Je dôležité, aby sa zákony dodržiavali, stanovené lehoty platili, sankcie sa vymáhali a aby sme na tom všetci trvali. Vrátane vlády.

Zdá sa to neuveriteľné, ale je to tak. Práve čítate sté vydanie Konzervatívnych listov (KL) – mesačníka, ktorý vydávame od novembra 2004. Nik z nás vtedy netušil, ako dlho v snahe vydávať vlastné tlačené periodikum vytrváme. Nik z nás ale ani dnes nevie, či bude v našich možnostiach zvládnuť to i naďalej.