Dvadsať rokov po konci totality sa tu bijú dve rôzne Slovenská – to „staré“, červené, ponavliekané do novučkých šiat a to „nové“, ktoré akoby ešte stále nevedelo, čo na seba obliecť.

Slová majú len takú váhu, akú im priznáme a akú tolerujeme ich pôvodcom. Očakávania zázračných zmien bez vlastného pričinenia len málokedy prinášajú ovocie. Niekto musí začať. Naša krajina potrebuje poctivé slová.

Pre budúcnosť Slovenska však bude rozhodujúce, aby si ktorákoľvek vláda uvedomila, že najlepším riešením veľkej väčšiny problémov nie sú sociálne inžinierstvo a vzletné súvetia v programovom vyhlásení, ale slobodní a zodpovední jednotlivci tvoriaci otvorenú občiansku spoločnosť.

Ak naša vymodlená vláda nechce, aby sa veľký vodca vrátil, mala by niečo spraviť so súčasným stavom, keď sme ešte stále vyľakaní z imperialistického kapitalizmu a zlých podnikateľov.

KI vyhlasuje piaty ročník súťaže Študentská esej na tému Čo očakávam od slovenskej vlády?.

Nepotrebujeme vlastné názory a nestojíme o možnosť slobodne ich prezentovať. Kašleme na vieru – aj tak sa nám stále niečo zakazuje. Nezaujíma nás krv na rukách, ak nás budú tie ruky kŕmiť.

Jednotlivec nemá právo hovoriť, čo áno a čo nie. Obyčajný človek je slabý, neslobodný, nemôže stáť v ceste štátu. Pánom je tu štát, štát, štát! Je toto zmýšľanie správne?

Perzekvovanie, kontrola, najrôznejšie prenasledovania, pestrá demagógia, názorové odsudzovanie, politické či náboženské väznenie, stranícky nátlak, vydieranie a podobné prejavy, patriace predrevolučnému režimu, sa nám v dnešnom svete demokracie prejavu a slobodného pohybu javia často abstraktne.

KI vyhlasuje štvrtý ročník súťaže Študentská esej na tému November 1989 a 20 rokov slobody.

Bolo to ako v Remarquovi. Do konca vojny ostávali mesiace, snáď len týždne, a chlapi v zákopoch skláňali hlavy viac ako predtým. Škoda by bolo teraz padnúť. Oceľové črepiny však nezmäkli a ďalej si razili cestu chatrnou látkou C. K. uniforiem.

Historické udalosti a životy ľudí sú neraz prepletené v paradoxných slučkách osudu.

Snaha o vytvorenie dojmu spravodlivosti a dodržiavania zásad právneho štátu bola a dodnes je jednou z hlavných poznávacích čŕt totalitných režimov na celom svete.

Ak pochopíme, aká je skutočná cesta k mieru, pochopíme aj hlboký omyl pri udelení minuloročnej Nobelovej ceny za mier. Aké riešenie ponúka Al Gore a jeho stúpenci?

Už teraz je zo slov pána Gora jasné, že podľa neho sú práva jednotlivca v porovnaní so záujmami celej planéty bezpredmetné.

Politizácia vedy je veľmi nebezpečným nástrojom manipulácie spoločnosti. Ekonómia klimatickej zmeny sa môže ľahko zmeniť na ekonómiu strachu.