Ťažko uveriť tomu, že k rastu EÚ dospeje cez „lepšie“ regulácie a zvýšeným prísunom dotácií z fondov pre podporu firiem či miestnych komunít. Zvyšuje sa tým pre ne totiž len miera závislosti z externých zdrojov a narúša sa trhové prostredie.

Pracovný čas je vraj na Slovensku a v ďalších nových členských krajinách EÚ dlhý, mzdy sú pomerne nízke a podiel živností vysoký.

Jedno je zrejmé: ak už Štefánikov príbeh aj nehovorí k nám, nepochybne hovorí o nás.

Prívrženci prístupu k regionálnemu rozvoju, ktorý neúspešne už tri desaťročia razí i EÚ, sú presvedčení, že bez zásahov štátu by prevládali tendencie smerujúce k zväčšovaniu (prehlbovaniu) rozdielov, ktoré by následne existovali dlhodobo či trvalo.

Vo štvrtok 14. apríla 2005 sa uskutočnil konzervatívny klub na tému „Katolícka cirkev po Jánovi Pavlovi II.“, našimi hosťami boli Jozef Haľko, teológ a cirkevný historik a František Mikloško, poslanec NR SR za KDH.

Je nutné postupne otvárať otázky týkajúce sa rôznorodosti kultúr, interkultúrnosti, teda vzťahov medzi kultúrami, rozoberať otázky multireligiozity, našich zvykov a tradícii, teda reflektovať svoju kultúrnu identitu.

Čo urobia politickí snaživci, keď sa im minú nápady? Ľahké: Vyzývajú na „dialóg“.

V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

Ústava Európskej únie prestala byť témou politickej dišputy na Slovensku. Z mimiky a slov politických lídrov sa dá vyčítať, že je už vlastne ratifikovaná, už to treba iba formálne doraziť. Kto by v takej situácii ešte diskutoval?

Sme presvedčení, že svet stratil v osobe pápeža morálnu autoritu.

Viac než 100 predstaviteľov európskych think-tankov a univerzít, vrátane Konzervatívneho inštitútu, sa v znení výzvy zverejnenej v The Financial Times zjednotilo v tom, že je potrebné odmietnuť euroústavu.

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

Základnou úlohou ministerstva má byť posilňovanie a vymáhanie práva tých, ktorí sú reálne poškodení environmentálne nepriaznivými účinkami podnikania.

Román Stanislava Rakúsa Nenapísaný román bol literárnou kritikou, ale aj čitateľskou obcou prijatý s jednomyseľnou priazňou, čo býva v súčasnej slovenskej literatúre skôr výnimkou než pravidlom.

Cenu Dominika Tatarku za rok 2004 dostal Stanislav Rakús za knihu Nenapísaný román.