Pri reforme samosprávy nemôže ísť len o jednoduché (či bezduché) počty.

V krajských voľbách volí zúfalo málo ľudí. Ešte menej ich rozumie, na čo vlastne vyššie územné celky sú. Kde sa stala chyba?

Richard Rybníček chce zmeniť Slovensko, chce ho rozdeliť na 16 prirodzených regiónov či kantónov, chce presúvať kompetencie a meniť volebný systém.

Verejná správa na Slovensku dnes pôsobí v rámci územného a správneho členenia, ktoré nenadväzuje na žiadne z minulých administratívnych rozdelení známych z histórie.

Ak by Smer obnovil veľké kraje z éry ČSSR, získal by ešte väčší vplyv nad krajinou. Účasť na voľbách by sa mohla znížiť.

Odborníci tvrdia, že súčasné územnoprávne usporiadanie nie je dobré a je nákladné.

Model troch silných samosprávnych krajov na východnom, strednom a západnom Slovensku spolu so samostatnou Bratislavou, ako to navrhuje premiér, by vôbec nebol ideálny.

Nedá sa vylúčiť, že v ďalšom období sa môže počet krajov znížiť. Čím by sa zachovala stará tradícia, že len máločo sa tu mení tak často ako územné členenie republiky.

Revízia chybného výberu členenia na osem krajov iným chybným výberom v podobe troch krajov nie je riešením.

V tieni debaty o počte krajov sa skrýva podstata spočívajúca v tom, či ostane Slovensko decentralizované.

Prebiehajúci vládny program ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa) sľubuje integráciu úradov štátnej správy a úspory v stovkách miliónov eur. Je však tiež nástrojom pre centralizáciu a oslabovanie vplyvu samosprávy.

Program ESO a podarúnky samosprávam na výjazdových rokovaniach vlády definujú mocenský postoj Fica a pozíciu jeho štátostrany.

Ešte pred desiatimi rokmi sa písalo, že decentralizácia Slovenska zmení charakter štátu.

Decentralizácia verejnej správy bola sprievodným javom oboch Dzurindových vlád. A čo Ficova vláda?

Je pochopiteľné, že za modelom troch veľkých krajov dodnes nostalgicky trúchlia najmä všetci bývalí i súčasní komunisti.