Ficov kabinet schválil návrh ministerstva financií, ktorým sa mení nariadenie vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

Dňa 23. marca 2006 o decentralizácii, komunálnej a regionálnej politike spolu v Košiciach diskutovali zastupujúci primátor Košíc František Knapík, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja Peter Tatár a analytik KI Dušan Sloboda.

Decentralizácia, navyše bez komunálnej reformy a redukcie úloh štátu, nie je samospasiteľná.

Snaha prispôsobiť naše regionálne členenie na obraz štatistických regiónov EÚ je chybnou cestou z princípu.

V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

SDKÚ, SMK, KDH i ANO v dojemnej zhode pred voľbami v roku 2002 deklarovali zámer zmeniť územné členenie a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V nadchádzajúcich pár týždňoch majú poslednú príležitosť ukázať, či svoje sľuby mysleli vážne.

Otázka nestojí tak, či je zmena z 8 neprirodzených krajov na 16 žúp potrebná. Určite je. Reálne otázky sú iné.

S návrhom na doplnenie v súčasnosti platnej „osmičky“ samosprávnych krajov o samostatný kraj zahŕňajúci len metropolitné územie hlavného mesta prišli bratislavskí radní.

Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika pripravil návrh na zmenu územného členenia, ktorý okrem územného vymedzenia šestnástich prirodzených regiónov obsahuje aj výpočet toho, čo všetko je potrebné zmeniť, a hlavne postup krokov, ako je možné túto zmenu uskutočniť.

Navrhujeme zmeniť počet vyšších územných celkov z 8 na 16 a miesto samosprávnych krajov ich nazvať župami.

Mnohí po schválení “osmičky” namiesto “dvanástky” v júli 2001 spomínali “menšie zlo”.

Dôvodov, prečo je decentralizácia, či už všeobecne v politickej alebo konkrétne vo fiškálnej rovine, pozitívnou zmenou a nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj lokálnej demokracie ale i miestneho ekonomického a spoločenského rozvoja, je viacero.

Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu a Jozef Čavojec, redaktor denníka SME, pripravili pre Konzervatívny inštitút štúdiu Fiškálna decentralizácia a obce.

Koniec roka so sebou priniesol i schvaľovanie rozpočtov. Ten štátny bol odobrený bez problémov, na rad prišli obecné a mestské.