V tieni debaty o počte krajov sa skrýva podstata spočívajúca v tom, či ostane Slovensko decentralizované.

Prebiehajúci vládny program ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa) sľubuje integráciu úradov štátnej správy a úspory v stovkách miliónov eur. Je však tiež nástrojom pre centralizáciu a oslabovanie vplyvu samosprávy.

Program ESO a podarúnky samosprávam na výjazdových rokovaniach vlády definujú mocenský postoj Fica a pozíciu jeho štátostrany.

Ešte pred desiatimi rokmi sa písalo, že decentralizácia Slovenska zmení charakter štátu.

Decentralizácia verejnej správy bola sprievodným javom oboch Dzurindových vlád. A čo Ficova vláda?

Je pochopiteľné, že za modelom troch veľkých krajov dodnes nostalgicky trúchlia najmä všetci bývalí i súčasní komunisti.

Ficov kabinet schválil návrh ministerstva financií, ktorým sa mení nariadenie vlády o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve.

Dňa 23. marca 2006 o decentralizácii, komunálnej a regionálnej politike spolu v Košiciach diskutovali zastupujúci primátor Košíc František Knapík, poslanec Bratislavského samosprávneho kraja Peter Tatár a analytik KI Dušan Sloboda.

Decentralizácia, navyše bez komunálnej reformy a redukcie úloh štátu, nie je samospasiteľná.

Snaha prispôsobiť naše regionálne členenie na obraz štatistických regiónov EÚ je chybnou cestou z princípu.

V ostatných týždňoch sa znovu otvorila otázka územného členenia Slovenska.

V ostatných týždňoch sme boli svedkami viacerých snáh o zmenu územného členenia krajiny. Predstavitelia vládnej koalície sa rozhodli túto otázku pred voľbami neotvárať. Existuje však viacero vážnych dôvodov, aby v tomto omyle nezotrvali.

SDKÚ, SMK, KDH i ANO v dojemnej zhode pred voľbami v roku 2002 deklarovali zámer zmeniť územné členenie a vrátiť sa k prirodzeným regiónom. V nadchádzajúcich pár týždňoch majú poslednú príležitosť ukázať, či svoje sľuby mysleli vážne.

Otázka nestojí tak, či je zmena z 8 neprirodzených krajov na 16 žúp potrebná. Určite je. Reálne otázky sú iné.

S návrhom na doplnenie v súčasnosti platnej „osmičky“ samosprávnych krajov o samostatný kraj zahŕňajúci len metropolitné územie hlavného mesta prišli bratislavskí radní.