Slovensko získa z eurofondov v nasledujúcich siedmich rokoch 15 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 369 eur ročne.

Slovensko získa z eurofondov v nasledujúcich siedmich rokoch 15 miliárd eur. V prepočte na jedného obyvateľa je to 369 eur ročne.
Vláda schválila návrh rámca, na základe ktorého chce rozdeľovať a čerpať eurofondy v období 2014-2020. Na ťahu je Európska komisia, ktorá sa k načrtnutej stratégii vyjadrí do leta. Nad mnohomiliardovou korisťou však už dnes netrpezlivo krúžia supy v hábitoch partnerov.
Pomáhajú eurofondy alebo skôr škodia súťaži? Ako zabrániť tomu, aby sa zneužívali v takej miere ako doteraz?
Odkedy má Slovensko možnosť čerpať eurofondy, táto téma je pravidelne zneužívaná v politickom boji.
Keď bude Robert Fico najbližšie pred kamerami ukazovať prstom na toho, koho vláda môže za dnešný stav úrovne čerpania eurofondov, hlavného zodpovedného nájde v zrkadle.
Debaty o tom, ako nedokážeme ani len premrhať eurofondy v objeme viac než 11,5 miliardy eur na obdobie 2007-2013 neutíchajú. A to sa na titulky už tlačí správa, že v rokoch 2014-2020 nám európski daňovníci cez Brusel pošlú vo fondoch ešte o takmer 2,5 miliardy eur viac.
Európska únia nám v novom období už zrejme nebude prispievať na jednotlivé opravy ciest či škôl.
Európska únia nepreplatí Slovensku zo súčasných eurofondov neoprávnené výdavky vo výške takmer 183 mil. eur na 326 väčších projektov s chybami.
Brusel aj vláda sľubujú dôsledné kontroly projektov. Odborníci ale upozorňujú, že už príprava rámca čerpania peňazí nie je veľmi transparentná.
EÚ urobila dve dôležité rozhodnutia. Na nasledujúcich sedem rokov Slovensku odklepla na eurofondy o dve miliardy eur viac a zároveň bola schválená výnimka.
V blížiacom sa závere desiateho roka členstva Slovenska v Európskej únii sa bilancovaniu nevyhneme. O to viac to platí pre eurofondy, ktoré spolu s európskymi reguláciami výrazne formujú nielen politický život takmer v každej z nových členských krajín ešte roky od vstupu do EÚ.
Prítomnosť korupcie na eurofondovom lôžku zakázať nedokážeme, možno len obmedziť frekvenciu návštev.
Za chyby pri čerpaní eurofondov budeme platiť zo štátneho rozpočtu zrejme desiatky miliónov.
Blíži sa koniec programového obdobia a aj keď Slovensko vzhľadom na pravidlá EÚ bude môcť čerpať finančné prostriedky z tohto balíka ešte ďalšie dva až tri roky, je vhodné poohliadnuť sa, ako Slovensko túto príležitosť využilo.
Sme svedkami prebytkov v eurofondoch a súčasne zlyhávania základných funkcií štátu. Tento paradox potvrdzuje nepružnosť verejného spravovania zdrojov.