Situácia, keď jedna verejná inštitúcia vyžaduje od občana informáciu, ktorou disponuje iná verejná inštitúcia, miesto toho, aby si ju od tej druhej inštitúcie získala sama, je chorá a zvrátená.

Razantné rušenie ministerstiev sa zatiaľ odkladá.

Vláda o úsporách počas svojho prvého roka viac rečnila a menej konala. Redukcia platov, počtu zamestnancov a objemu obstarávanej korupcie nestačí.

Štátnych úradov má byť menej. V rámci zoštíhlenia verejnej správy Slovenska to navrhuje ministerstvo vnútra.

Keď je kríza a zdrojov je menej, štát a samospráva si radšej zapýta viac od nás, daňovníkov.

Vysoké platy manažérov v štátnych firmách, zlaté padáky a tučné mzdy niektorých štátnych zamestnancov.

Švagor ministra dopravy Jána Figeľa (KDH) sa pred pár dňami dostal bez výberového konania na lukratívne miesto v rezorte dopravy.

Obsadenie vedúceho postu v Národnej diaľničnej spoločnosti v Prešove ministrovým švagrom by mal minister dopravy Ján Figeľ riadne vysvetliť.

Čo majú obe novely kompetenčného zákona spoločné? Neprinášajú žiadne redukcie kompetencií a nevyplývajú z nich žiadne úspory verejných financií.

Povolebné striedanie stráží znamená i nevyhnutnosť riešenia problému, ako sa „porátať“ s nominantmi minulej vlády zabetónovanými v štátnej službe.

Za desať dní boli k zániku odsúdené ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja a ministerstvo životného prostredia. Zrušenie kresla ministra však ešte nemusí znamenať i zrušenie agendy ministerstva.

Milí občania, len si pekne i naďalej uťahujte opasky a šetrite rodinné rozpočty. Onen rastúci verejný dlh (náš, ten grécky i tie ďalšie) treba predsa z niečoho splácať.

Ministerstvá analyzujú, kde by mohli ušetriť. Vláda totiž rozhodla, že rezorty by mali tento rok minúť o 4,3 miliardy korún menej, ako pôvodne plánovali.

Zsolt Simon nastupoval do funkcie ministra pôdohospodárstva s ambíciou očistiť rezort od netransparentných praktík desaťročnej vlády, v ktorej sa pri moci striedali Peter Baco a Pavol Koncoš.

Potreba všetko regulovať a vytvoriť čo najviac mechanizmov rozhodovania a schvaľovania však súvisí aj s inou potrebou – hladom po moci.