Bez vôle po ráznych zmenách bude v rezorte životného prostredia pokračovať výdavková povodeň.
![Enviropolitiku treba znovu založiť](https://konzervativizmus.sk/wp-content/uploads/2015/03/radovan-kazda-254x254.jpg)
Bez vôle po ráznych zmenách bude v rezorte životného prostredia pokračovať výdavková povodeň.
Eurobarometer hlási nárast miery nedôvery občanov k EÚ. Európski politici by sa nad týmito výsledkami prieskumu verejnej mienky mali vážne zamyslieť.
Ozdraviť dlhom zavírené a ťažko choré verejné financie! Tak znie neľahká úloha aj pre slovenskú vládu.
Je zjavné, že túžba voličov po tom, aby vláda vytvárala pracovné miesta, rastie s mierou ich nezamestnanosti. Čo však urobiť so zlozvykom vlád rozprávať o tom, že vytvárajú pracovné miesta?
Ak chce minister Jurzyca obrátiť reformné kormidlo rozumnejším smerom, mal by to jasne povedať.
Pretrvávajúce deformácie školského systému, ktoré dusia kvalitu vzdelávania a pohlcujú nemalé finančné objemy z verejných financií, ostávajú aj naďalej nepovšimnuté.
Dobre vyzerajúca predstava, že zavedenie povinnosti učiť sa cudzí (anglický) jazyk dostatočne dlho bude zárukou úspechu, je príliš naivná.
Potrebuje ešte slovenská vláda analyzovať činnosť Recyklačného fondu, aby prehodnotila jeho fungovanie a existenciu, k čomu sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení?
Občania by mali spozornieť vždy, keď sa na komunálnej úrovni vytvárajú neštandardné pravo-ľavé koalície zo strán, ktoré sa tvária, že na parlamentnej úrovni si navzájom ani nevedia prísť na meno.
To naozaj treba platiť ročne 13 miliónov eur stovkám ľudí na to, aby nám na Dvojke z archívu z roku 1985 púšťali posedenia s pracovníkmi JRD Svornosť a miestnou dychovkou?
Prečo je bankám dovolené požičiavať peniaze ľudí mnohonásobne a bez ich súhlasu?
Neexistuje žiadny legitímny a ústavný dôvod obmedzovať kampaň pred komunálnymi voľbami. Čakajú nás ešte jedny voľby zasahujúce do slobody prejavu viac, ako to predpokladá ústava.
Slovenské „nie“ pôžičke Grécku nie je v rozpore s platnými mechanizmami solidarity v EÚ.
Slovenská konzervatívna obec by sa dala pri troche zjednodušenia rozdeliť na „akoby českých“ a „akoby poľských“.
Bez snahy vyrovnať konkurenčné šance školského prostredia s komerčným prostredím nemá nádej na úspech žiaden rezortný reformný koncept.