Rozbité cesty, schátrané budovy úradov či škôl sú každodennou slovenskou realitou, na ktorú sme už po rokoch zvyknutí.

Bude ich o polovicu menej, ale budú kvalitnejšie pracovať – taká je predstava ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja o budúcnosti stavebných úradov.

Samosprávy sa správajú dlhodobo rozpočtovo zodpovednejšie, než ako sa správa štát.

Nový zákon o odpadoch je vo finále. Slovenskí podnikatelia tvrdia, že budú musieť prepúšťať.

Na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika navštívil Slovensko Anthony de Jasay. Na Slovensko prišiel prednášať v rámci cyklu CEQLS.

„Samosprávy sa správajú dlhodobo rozpočtovo zodpovednejšie, než štát. Viniť samosprávy za vládny deficit je nezmysel,“ hovorí analytik KI Dušan Sloboda pre HN.

Otázkou ostáva, či je výška šetrenia, ktorú vláda od obcí vyžaduje, adekvátna.

Mediálne prestrelky o premene pološtátneho Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) na štátny prehlušujú najdôležitejšiu zmenu.

Vláda navrhla zmeny v zákone o poplatkoch za uloženie odpadu na skládku.

Po Michalovciach sa Banská Bystrica stala ďalším mestom, ktoré občanom robí problémy a obštrukcie pri výkone ich zhromažďovacieho práva.

Rozhodnutie o názve obce má v rukách vláda. V minulosti už stopli premenovanie Štúrova.

Takmer všetky verejné obstarávanie, ktoré sa robili v prvých šiestich mesiacoch tohto roka menej transparentnou, takzvanou podprahovou metódou boli robené zle.

Slovensko je krajinou obecných a mestských poslancov, ktorých je až 21 000.

„Predpokladané úspory ESO sú pre mňa čísla z brucha. Nie sú podložené žiadnou analýzou,“ hovorí analytik KI Dušan Sloboda pre HN.

Mestá a obce v nitrianskej župe dokázali znížiť výdavky v tomto roku.