Osemročné gymnáziá po Mikolajovej „reforme“ školstva môžu prijímať maximálne 5 percent piatakov.

Trnavský región sa dostal do prvej desiatky ekonomicky najatraktívnejších regiónov v EÚ.

Najväčšou reálnou hrozbou pre túto reformu je, že bude na papieri vykázaná, ale v školách sa nič nezmení. A to je zlá správa pre jej autorov rovako ako pre jej kritikov, ktorí po reforme túžili, ale predstavovali si ju inak.

Ak chceme za každú cenu prepadnúť klimatickej panike, máme na výber. Logika aj geofyzikálna história hovoria skôr v prospech ľadovej paniky.

Počas roka 2009 sa v oboch krajinách bývalého Československa realizovali aktivity, ktoré nám mali priblížiť osudy často neznámych ľudí, ktorí sa ako osamelí hrdinovia vzopreli komunistickej či fašistickej totalite…

Svet ohlúpnutý a zmanipulovaný skupinou nepoctivých vedcov sa chystá sám seba ekonomicky zmrzačiť, odsúdiť nerozvinuté štáty na večnú chudobu a závislosť od bohatšieho sveta a vytvoriť politický zárodok globálnej neslobody.

Rozhovor Lukáša Krivošíka s Geneom Smileym o súčasnej kríze a o podobnostiach s Veľkou hospodárskou krízou spred osemdesiatich rokov.

Nápad rozdeliť spoločnosť podľa vlasteneckej nálepky nie je iba drobná nepríjemnosť. Je to vážne ohrozenie demokracie a slobody a treba ho odmietnuť nahlas a včas.

Šťastné a veselé Vianoce a úspešný rok 2010 Vám želá Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika!

Nepotrebujeme vlastné názory a nestojíme o možnosť slobodne ich prezentovať. Kašleme na vieru – aj tak sa nám stále niečo zakazuje.

Tvrdí, že Veľkú hospodársku krízu nespôsobila nadprodukcia tovarov, ale zásahy štátu a centrálnych bánk do peňažného systému. Profesor ekonómie Gene Smiley v rozhovore pre týždenník .týždeň.

Župné voľby by sme mohli pokojne zrušiť – našimi zástupcami v župných zastupiteľstvách by sa mohli stať starostovia a primátori budúcich municipalít.

V decembrovom vydaní šiesteho ročníka mesačníka KI nájdete článok Dušana Slobodu, víťaznú esej Terézie Píšiovej, glosu Zuzany Humajovej a PF 2010…

Nepotrebujeme vlastné názory a nestojíme o možnosť slobodne ich prezentovať. Kašleme na vieru – aj tak sa nám stále niečo zakazuje. Nezaujíma nás krv na rukách, ak nás budú tie ruky kŕmiť.

Jednotlivec nemá právo hovoriť, čo áno a čo nie. Obyčajný človek je slabý, neslobodný, nemôže stáť v ceste štátu. Pánom je tu štát, štát, štát! Je toto zmýšľanie správne?