Je prirodzené, ak sa politik obáva o svoju popularitu, ale predstava, žeby mal ísť len preto niekto do väzenia, to už je silná káva.

Najväčšou hrozbou pre slobodu a prosperitu spoločnosti sú tí, ktorí vytvárajú falošné mýty o spoločenských hrozbách a zasadzujú sa za ich radikálne „riešenia“.

Nevážne (či takmer vážne) o eurofondoch, ktoré boli, sú a budú. No ale ako pre koho.

Rok 2008 sa začal rovnako ako rok 2007 – mojitom a cigarou v rukách premiéra v spoločnosti kubánskeho veľvyslanca.

Poslanci pripravujú návrh zákona, v ktorom sa uvažuje o zriadení Dozorného úradu na ochranu detí a mládeže.

Ekonomické výsledky silného sociálneho štátu sú len o trochu lepšie ako výsledky socializmu. Všade, kde sa socializmus udržal dlhšie, možno jeho negatívny ekonomický vplyv empiricky potvrdiť.

Rôznorodosť a konkurencia – nie harmonizácia – sú cestou k bohatstvu a slobode nielen vo Švajčiarsku.

Je prirodzené, že každý chce niečo iné: zamestnanci vyššie mzdy „na ruku“ (čisté mzdy), vláda nižšiu nezamestnanosť a zamestnávatelia zdravé podnikateľské prostredie s čo najnižšími povinnými platbami. Ako to však súčasne dosiahnuť a čo tomu na Slovensku bráni?

Je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov.

Príbehy Lisabonskej zmluvy a tlačového zákona sa osudovo preplietli.

Ak pochopíme, aká je skutočná cesta k mieru, pochopíme aj hlboký omyl pri udelení minuloročnej Nobelovej ceny za mier.

Je za naše zdravie a život zodpovedný štát? Sme len stádom, ktoré má majiteľovi prinášať isté benefity, a preto je pochopiteľné, že nás vo svojej ohrade chráni, často i proti našej vôli? Je za život a zdravie našich detí zodpovedný štát?

Znižovanie regionálnych rozdielov je jedným z tých politických cieľov, na ktorých sa vládna koalícia s parlamentnou opozíciou, či, ak chcete, ľavica s pravicou až dojemne zhoduje.

Určite ste už počuli francúzskeho politika zdôrazňovať potrebu brániť „la spécificité française”. Bližší pohľad odhaľuje, že táto „francúzska cesta“ nie je nič viac než „tretia cesta“ k ekonomickej a sociálnej politike.

25. marec je sviatkom, ktorý presahuje jednotlivé ideológie aj politiku a odkazuje na niečo transcendentné. Je to sviatok, ktorý spája obete fašistického režimu s obeťami režimu komunistického. J