Neexistuje legitímny dôvod obmedzovať šírenie informácií o kandidátoch len na obdobie volebnej kampane..

Vytriezvenie pre voličov charizmatickej dvojice republikánov McCain/Palin a ovácie pre lídra nového kultu „zmeny a nádeje” – zvoleného prezidenta Baracka Obamu. Zmenila sa Amerika tak, ako ju poznáme?

Zbytočné zákony, zbytočné výdavky, zbytočné tajnosti a zbytočné reči – tak môžme ohodnotiť dva dlho pripravované a očakávané vládne návrhy zákonov z oblasti regionálneho rozvoja, ktoré parlament schválil v novembri 2008.

Wajda, ktorému v Katyni zavraždili otca, v tomto osobnom filme nepriamo poukazuje nielen na to, že hnedá a červená totalita majú vo svojej podstate k sebe veľmi blízko, ale i na nezmyselnosť bludov o všeslovanskej vzájomnosti a nastavuje tak zrkadlo i u nás živenému rusofilstvu.

Systémovými príčinami krízy sú vládne regulácie a nadmerná monetárna expanzia centrálnych bánk. Vlády a centrálne banky neriešia podstatu problémov finančnej krízy.

Medzivojnové Československo bolo moderným štátom s pluralitným politickým systémom a rozvinutou kultúrou.

Poslední instancí a případnou záchrannou brzdou je prezident republiky Václav Klaus. Aby mohla být smlouva doratifikovaná, musí se na ní objevit jeho podpis. Odpůrci smlouvy se samozřejmě snaží, aby před toto rozhodnutí nemuseli prezidenta stavět.

Z Mníchovského diktátu sa niekedy vyvodzuje i poučka, že v medzinárodnej politike majú pravdu zásadne odhodlaní „idealisti“ a nikdy nie váhaví „realisti“.

Protestujem, aby mi bola reklamami vnucovaná predstava 504 europoslancov o ideálnom telesnom vzhľade, teda že byť tučná a škaredá je prirodzenejšie, ako byť chudá a pestovaná.

Lex Dubček a otváranie roku 1968 je i otváraním obdobia normalizácie. A to by pre stranu SMER mohlo byť nepríjemné.

„Reformný“ školský rok odštartoval v školách s prvým zvonením. Zatiaľ nikto netuší, či to bol dobrý štart. Hra na väčšiu slobodu škôl je len absurdnou fraškou.

Volebné obdobie sa prehuplo do druhej polovice a premiér Robert Fico zrejme usúdil, že je načase rozdať pár sociálnych lízatiek.

Pod pláštikom konceptu tzv. „verejného záujmu“ sa kryje snaha vlády o vytvorenie trhov, ktoré bude následne ovládať.

Tým, že sa pracujúci stali vlastníkmi kapitálu, sa vytvorila atmosféra, ktorá je žičlivejšia slobodnému trhu, demokracii a slobodnej spoločnosti.

O komunistickom experimente menom Pražská jar už toho bolo napísané mnoho. Napriek tomu sa neustále teší vysokému záujmu postsocialistických populistov, teda i širokej verejnosti a hlbokému mlčaniu potenciálnych kritikov.