Ministerstvo obstarávalo tak, že oslovilo tri firmy, ktoré majú medzi sebou vzájomné väzby. Z takejto „konkurencie“ rozhodne neprofitovali daňovníci.

Ministerstvo obstarávalo tak, že oslovilo tri firmy, ktoré majú medzi sebou vzájomné väzby. Z takejto „konkurencie“ rozhodne neprofitovali daňovníci.
Tak tu máme ďalšiu škandalóznu reštitúciu na Slovenskom pozemkovom fonde. Tí, ktorí očakávali príbeh o dobrých a zlých politikoch, zrejme budú sklamaní. Tento kladných hrdinov postráda.
Okrem byrokracie, ktorú pri žiadaní spolufinancovania projektov vytvárajú nad mieru stanovenú Bruselom naši úradníci, je problémom najmä korupcia.
Často sa k eurofondom prosto nedostanete, ak sa nezúčastňujete na korupcii,” hovorí analytik KI Dušan Sloboda v rozhovore pre Plus 7 dní.
Keby samosprávy predávali a prenajímali svoj majetok vždy transparentným spôsobom a súťažnými metódami, mohli byť na tom finančne oveľa lepšie.
Koľko stojí jedno logo? Pár miliónov? A nemohlo by byť lacnejšie? Ako vláda plytvá našimi daňami.
Za predpokladu, že by riadiace orgány pre osem operačných programov zaobstarali logo za rovnakú cenu ako Ministerstvo hospodárstva SR, mohli z verejných zdrojov ušetriť vyše 7,8 milióna korún (vyše 206 tisíc eur).
“Je jasné, že tender na MVRR SR prebehol nemorálne a z hľadiska etiky je absolútne jedno, aké vážne pochybenia zistia alebo nezistia kontrolóri a úradníci,” hovorí analytik KI Dušan Sloboda v rozhovore pre The Slovak Spectator.
Eurofondy sú zlodejina. Používajú sa na nezmysly, systém ich prideľovania je neprehľadný. Výmena jedného ministra na tom nič nezmení.
Je potrebné vytvoriť nový cenový systém, v ktorom sa cena pozemkov a od nej odvíjaných sadzieb nájomného bude približovať k reálnym trhovým predpokladom, prinajmenšom na úroveň cien, ktoré sa v súčasnosti používajú pre výpočet sadzieb dane z pozemkov.
Počas šestnástich rokov, ktoré uplynuli od založenia Slovenského pozemkového fondu (SPF), neprejavovali doterajšie vlády snahu zmeniť podstatné okolnosti pôsobenia fondu, ktoré ho predurčili byť ideálnym nástrojom pre “odčerpávanie” aktív štátu v prospech ľudí disponujúcich mocou nad fondom.
KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti Slovenského pozemkového fondu.
V rokoch 2007 až 2013 môže Slovensko z eurofondov vyčerpať viac ako 400 miliárd korún. Korupcia môže túto sumu výrazne znížiť.
Vlády sa síce snažia vytvárať podmienky pre tlmenie rizík vzniku korupcie, lenže pre ich odmietavý postoj k zužovaniu úloh vlády sú nútené pristupovať k síce preventívnym a možno občas účinným, ale veľmi ťažkopádnym opatreniam.
Základ publikácie tvoria príspevky k problematike korupcie v poľnohospodárstve prezentované na seminári vo forme prednášok.