Strany dusené vo vlastnej (neraz) skazenej šťave v gorilej atmosfére sľúbia čokoľvek.

Súčasná dlhová kríza a trvalé deficitné hospodárenie štátneho rozpočtu síce navráva, že by sme nemali schvaľovať a uplatňovať žiadne nové dotačné schémy, politici však naďalej radi rozdávajú vybraným skupinám z našej spoločnej rastúcej dlhovej bubliny.

Už programové vyhlásenie dávalo na známosť, že nepôjde o reformnú vládu, ale úľava z odsunutia Fica do opozície to umožnila prehliadať. Čo nám po tejto vláde ostalo?

Ak majú občania na daniach platiť viac, bolo by férové, aby štát neprejedal ich dane a neponúkal z cudzieho koláča ďalšie a ďalšie záujmové skupiny.

Vláda o úsporách počas svojho prvého roka viac rečnila a menej konala. Redukcia platov, počtu zamestnancov a objemu obstarávanej korupcie nestačí.

Je normálne, ak Európska komisia za naše dane „stanuje ako partner“ na súkromnej kultúrnej akcii?

Trvalý euroval treba slobodne a zodpovedne odmietnuť. Je však neuveriteľne pokrytecké odmietnuť euroval a zároveň natŕčať dlane a pýtať ďalšie a ďalšie eurofondy.

Keď je kríza a zdrojov je menej, štát a samospráva si radšej zapýta viac od nás, daňovníkov.

Vysoký počet poslancov je dôsledkom vysokého počtu miest a obcí. Systémovým riešením by bola komunálna reforma, teda zlučovanie samospráv a združovanie výkonu samosprávnych funkcií pre celé skupiny obcí.

Ako ukazujú hodnotiace správy Akreditačnej komisie či každoročné hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA), medzi takmer tromi desiatkami našich vysokých škôl, univerzít a pseudouniverzít sú veľké rozdiely v kvalite. Pri rozhadzovaní eurofondov však hľadisko kvality zjavne podstatné nebolo.

Každoročným letným túžbam našich vnútrozemcov a vnútrozemkýň o smerovaní k pobrežiu a morskej hladine možno veru s prirodzenou dávkou empatie porozumieť. Menej pochopiteľné je, že sa na tieto výlety vyvoleným Európanom skladáme z našich daní.

Základné platy a odmeny našich volených zástupcov v samospráve by sa nemali odvíjať od počtu obyvateľov, ale od objemu rozpočtovaných zdrojov, s ktorými daná samospráva hospodári.

Pravica v najväčších mestách okrem Bratislavy prehrala i súboje o zastupiteľstvá, v ktorých budú prvé husle hrať SMER a tzv. nezávislí. Slovensko sa po komunálnych voľbách červená opäť o niečo viac.

V komunálnych voľbách by sme si mali zvoliť vyše 2 900 primátorov a starostov a približne 21-tisíc poslancov. Nie v každej obci sa tak však udeje.

Nestačí realokovať, v prvom rade by sa mala zvýšiť transparentnosť prerozdeľovania eurofondov.