Po roku boja vlády s pandémiou covid-19 sa kumulujú nielen jej manažérske zlyhania ako pri očkovaní, ale aj reštrikčné opatrenia.

V čase, keď sme si pripomenuli výročie „Víťazného februára“, sme svedkami rozširovania zmutovaných foriem socializmu.

S vírusovým ochorením COVID−19 sa aj v novom roku šíri populizmus, kolektivizmus a zasahovanie politikov a technokratov do životov ľudí.

Vláda nielenže čoraz častejšie vyťahuje v boji s koronavírusom príkazy, zákazy a iné donucovacie prostriedky, ale otvára dvere aj dlhovej nákaze.

Slovensko potrebuje reformy. Zúfalo. Obzvlášť to platí vo verejnej správe. Aj čiary na mape majú totiž komplexný dosah.

Socialistická alternatíva kapitalizmu jednoducho nefunguje.

Namiesto celoplošného núdzového stavu je najvyšší čas na systémový reštart ekonomiky k dlhodobej prosperite.

Daňové bremeno sa v roku 2019 vyšplhalo na 63,75 percenta k priemerným mzdovým nákladom.

Sociálny štát prenáša čoraz viac finančnej zopovednosti za životné podmienky z ľudí na seba, teda všetkých daňovníkov.

Duch socializmu v rôznom prestrojení žije, v čase krízy mohutnie a slobody ľudí a civilizačné základy dnešnej spoločnosti viac ohrozuje.

Pod vplyvom správ a strachu ľudí z koronavírusu politici konajú razantne a neštandardne.

Dôsledky socializmu sa stále prejavujú v deformovaných ekonomických pohľadoch a rozhodnutiach voličov a politikov.

Brexit sa po vyše troch rokoch politických tancov stal de iurre realitou a po skončení prechodného obdobia bude realitou aj de facto.

Vyzerá to tak, že vyrovnaný rozpočet je na Slovensku ako Colombova manželka.

My, ktorí sme si všimli november 1989, sme oslávili výročie zbavenia sa pút socializmu a otvorenia brány slobody so zodpovednosťou.