Peter Zajac, literárny vedec a politik, emeritný profesor na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne a jeden zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu oslavuje tento týždeň sedemdesiatku.

Koniec Schengenu, lebo o ňom hovoríme ako o začiatku rozpadu Európskej únie, nemusí nastať dekrétom. Fakticky sa už odohráva krokmi jednotlivých štátov, o ktorých sa ako vždy vraví, že sú dočasné.

Politickú elitu, ktorá si robí obchod z nešťastia iných, som si nezvolil. Ale nevybral som si ani zbabelú politickú elitu, ktorá sa nevie vzoprieť najnižším pudom a ako pavlovovský pes breše spoza plota na vlastný svet.

Až 80 percent verejných investícií (na Slovensku) tvoria prostriedky z Európskej únie“. Odkiaľ však pochádzajú eurofondové peniaze?

V uplynulých dňoch sa viacero mojich známych (na facebooku) rozčuľovalo nad televíznymi reklamami, ktoré ospevujú, čo všetko sa za uplynulých niekoľko rokov na Slovensku vybudovalo z eurofondov.

Štát by nemal vlastniť firmy a pokúšať sa o podnikanie. Neexistuje racionálne zdôvodnenie jeho úlohy v podnikaní. Existuje však protichodnosť princípov a motivácií fungovania štátu a firiem.

Aj keď ostaneme triezvo pri zemi a nedáme sa ohlúpnuť čoraz divokejšími konšpiratívnymi teóriami ani manipuláciami ruskej mediálnej mašinérie a jej európskych a stredoeurópskych ozvien, je zrejmé, že dnešný konflikt prebieha ako rad navzájom súvisiacich problémov.

Ústavné právo v Československu po roku 1948 v skutočnom význame neexistovalo, demokratické právne vedomie bolo v hlbokom mínuse. Výsadu byť ústavnými právnikmi novembra 1989 mali len nemnohí. Ernest Valko bol jedným z nich.

Nemá zmysel nariekať a sťažovať sa na politických kverulantov. V dejinách napokon víťazia tí, čo konajú. Lebo inej cesty aj tak niet.

Mentálne dozrel na tretiu Ficovu vládu. Po čase príkrej polarizácie nedošlo k prirodzenej diferenciácii, ale k systému „všetci v jednom vreci“, ktorý zo slovenských dejín tak dobre poznáme.

Každá doba si vyberá svojich prezidentov. V našich zemepisných šírkach nemajú veľkú výkonnú moc, ale môžu reprezentovať základné hodnoty spoločnosti a vytýčiť jej základné smerovanie.

Dňa 3. októbra 1990 sa zjednotilo Nemecko, rozdelené v dôsledku druhej svetovej vojny. Proces znovuzjednotenia bol dlho nepredstaviteľný. Nebol by možný bez pádu Berlínskeho múra a konca vyše štyridsaťročného sovietskeho panstva.

Vzťahy v generácii slovenských romantikov boli „produktom znesvárených, navzájom sa často ostrakizujúcich vzdelancov, ktorí svojich odporcov anatematizujú,“ ako to pekne napísal filozof Tibor Pichler.

Kotlebova obscénnosť poburuje svojou excesívnosťou a nehanebnosťou. Existuje však aj obscénnosť štátnej moci. Zažili sme ju pri pardonovanom únose prezidentovho syna, ktorému sa obscénne hovorilo amnestia.

Nevieme v tejto chvíli povedať, čo všetko môže dnešná a zajtrajšia vojna znamenať. Vieme však bezpečne, že čas večného mieru sa skončil.