Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov EÚ nie je dostatočná a ani Pellegrinim predkladaný návrh novely zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie.

Doterajšia úroveň transparentnosti čerpania fondov EÚ nie je dostatočná a ani Pellegrinim predkladaný návrh novely zákona neprináša v tomto smere žiadne zlepšenie.
Ficova vláda má za sebou sto dní. Vo svojom programovom vyhlásení si uložila smelé ciele. No rýchlosťou svojho vnútorného rozvratu prekonáva všetky doterajšie kabinety.
Netreba zabúdať na to, čo je cieľom extrémistov. Takzvaná domobrana je len prvým krokom na ceste k totalite.
Voľby predsedov samosprávnych krajov by už budúci rok mohli byť jednokolové. Chce to presadiť podpredseda parlamentu Martin Glváč (SMER-SD), podľa ktorého vraj s ním medializovaným nápadom zatiaľ nemá problém žiadna koaličná strana. Cieľom je ušetriť. Vraj. Dalo by sa to aj lepšie.
Pri prezentácii knihy rozhovorov Jána Štrassera s Františkom Mikloškom Rozhovory o dobe a ľuďoch zaznel tento príhovor Petra Zajaca, dlhoročného priateľa obidvoch autorov rozhovorov.
Čo čakať od tretej Ficovej vlády v ekonomickej a finančnej oblasti? Jej smerovanie sa dá odhadnúť z programového vyhlásenia, hoci konkrétnejšie záväzky v ňom treba hľadať ako „ihly v kope sena“ a realita môže byť iná.
Vláda si vpísala do Programového vyhlásenia, že „chce prekonať deliace čiary 90. rokov“ a že nastáva čas „historického kompromisu pravice a ľavice“. To znie pekne, otázne je len, čo to znamená.
retia vláda Roberta Fica je svojou podstatou rovnaká ako predošlé. Prvý raz po roku 1989 však znamená spoločnú vládu autokratických, nacionalistických a demokratických síl.
Na Slovensku sa hrá politická hra s falošnými kartami.
Hovorilo sa v nich o všeličom. O tom, pre koho pracujú politici, alebo nám to aspoň chcú vsugerovať. O tom, že bez nich to nepôjde. O tom, že ide o všetko.
Peter Zajac, literárny vedec a politik, emeritný profesor na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne a jeden zo zakladajúcich členov Verejnosti proti násiliu oslavuje tento týždeň sedemdesiatku.
Koniec Schengenu, lebo o ňom hovoríme ako o začiatku rozpadu Európskej únie, nemusí nastať dekrétom. Fakticky sa už odohráva krokmi jednotlivých štátov, o ktorých sa ako vždy vraví, že sú dočasné.
Politickú elitu, ktorá si robí obchod z nešťastia iných, som si nezvolil. Ale nevybral som si ani zbabelú politickú elitu, ktorá sa nevie vzoprieť najnižším pudom a ako pavlovovský pes breše spoza plota na vlastný svet.
Až 80 percent verejných investícií (na Slovensku) tvoria prostriedky z Európskej únie“. Odkiaľ však pochádzajú eurofondové peniaze?
V uplynulých dňoch sa viacero mojich známych (na facebooku) rozčuľovalo nad televíznymi reklamami, ktoré ospevujú, čo všetko sa za uplynulých niekoľko rokov na Slovensku vybudovalo z eurofondov.